Vyu�ovanie Fa na konferenci�ch - I. �as�
Li Chung-�
Vyu�ovanie Fa pri pr�le�itosti zalo�enia Singapurskej asoci�cie Falun Dafa
Prv� vyu�ovanie Fa v Spojen�ch �t�toch
Vyu�ovanie Fa na medzin�rodnej konferencii zdie�ania sk�senost� v Pekingu
(28. j�la 1996, Li Chung-�)
V poriadku, dovo�te mi tu len st�, aby ma ka�d� jasne videl. R�d by som po�akoval �u�om z r�znych oblast� v Singapure, ktor� r�znym sp�sobom prejavili podporu asoci�cii Falun Dafa. Tie� by som v mene v�s v�etk�ch r�d vyjadril na�e uznanie �u�om z r�znych oblast� v Singapure za ich podporu a za to, �e umo�nili zalo�enie budhovskej asoci�cie Falun. Venujme im za to n� potlesk. (Potlesk) Zalo�enie budhovskej asoci�cie bude vies� viac �ud� k tomu, aby z�skali Fa a dovol� viacer�m �u�om s predur�en�mi vz�ahmi, aby �tudovali tento Fa. Pod ochranou n�rodn�ho z�kona poskytne dobr� podmienky pre v�s v�etk�ch vo va�ej bud�cej praxi a v roben� tejto dobrej veci pre �irok� verejnos�.
Nepripravil som si dnes toho ve�a, �o chcem poveda�. Teraz vyu�ijem pr�le�itos� tohto stretnutia, aby som pohovoril o tom, �o mi pr�de na myse�. Najprv predstav�m Falun Gong, ktor� m� dlh� hist�riu. �udia v kultiva�n�ch kruhoch vedia, �e civiliz�cie sa v �udskom svete vynorili viac ako raz. Civiliz�cie sa v �udskom svete vynorili mnohokr�t. Ke� v dlhom priebehu hist�rie �udsk� mor�lka postupne poklesla a pokazila sa, �udsk� rasa bola v �t�diu z�niku. Takto to v��inou bolo. Tie�, ako sa vyvinula do kone�nej f�zy, ke� bola degener�cia hmoty a duchovn� skazenos� na vrchole, prinieslo to do �udsk�ch mor�lnych hodn�t v�razn� pokles. Za tak�chto okolnost� �udsk� rasa zanikla. �udsk� civiliz�cia pre�la t�mto scen�rom mnohokr�t a preto bola viac ako jedna �udsk� civiliz�cia � pri�li mnoh� civiliz�cie. Doba kamenn�, o ktorej hovoria �udia, nebola jedinou takou dobou. �udsk� rasa pre�la mnoh�mi dobami kamenn�mi. Je to preto, �e ke� sa �udsk� rasa stretla s tak�mto druhom �a�kosti, v�etky jej v�robn� prostriedky a vedomosti boli zni�en�.
Viete, v za�iato�nom obdob� s��asnej �udskej civiliz�cie � pred �tyri alebo p�tis�c rokmi � na�a Zem za�ila ve�k� povode�, ktor� pohltila cel� z�padn� civiliz�ciu v Eur�pe. Samozrejme, bolo zanechan� len m�lo cenn�ho, hoci �lovek st�le mohol vidie� z�blesky prehistorickej minulosti z artefaktov, ktor� zostali. Napr�klad, d�kazy o existencii prehistorick�ch civiliz�ci� m��u by� viden� v archeologick�ch n�lezoch t�kaj�cich sa kult�ry star�ho Gr�cka. Na v�chode relat�vne viac vec� pre�ilo ve�k� pohromu. Ka�d� pozn� pr�beh Ve�k�ho Yu, ktor� ovl�dol povode�. Povode� v tom �ase bola divok� a ke� voda opadla, Ve�k� Yu viedol �ud�, aby viedli vodu pre� zo zaplavenej krajiny. Toto bolo zdokumentovan� v hist�rii. D�vna �udsk� civiliz�cia v tom �ase � t� z posledn�ho cyklu � bola zni�en� obrovskou potopou, ale mnoho z predkov ���anov pre�ilo ve�k� povode� a relat�vne mnoho artefaktov bolo zanechan�ch. V porovnan� s t�m pre�ilo menej z�padniarov. Preto je dne�n� z�padn� kult�ra �plne nov�, kult�ra, ktor� je �plne nov� a bez �iadnych st�p z d�vnej hist�rie. D�vna civiliz�cia ��ny m� teda dlho zakorenen� hist�riu a i�la inou cestou ako modern� veda.
Tak�e v t�chto d�vnych civiliz�ci�ch je mnoho vec�, ktor� dne�n� �udia st�le nedok�u pochopi� a ktor� s� oddelen� od modernej kult�ry. Tak�e mnoh� �udia, vr�tane z�padniarov, vedia, �e v ��ne je mnoho, mnoho mystick�ch vec� � vec�, ktor� dne�n� �udia nedok�u pochopi�. ��nski �udia to sami vedia. V ��ne je mnoho vec� d�vnej kult�ry, ktor� nem��u by� pochopen� modern�mi �u�mi. Niektor� �udia o nich po�uli a videli ich, av�ak nevedia ich vysvetli�, a nikto ich e�te nezverejnil a nepredstavil verejnosti. Ke�e viac predkov ���anov pre�ilo [povode�], �as� d�vnej kult�ry pre�ila.
V minulosti nebola d�vna ��nska rasa koncentrovan� tam, kde je dnes �dolie �ltej rieky. Namiesto toho sa nach�dzala v oblasti Xinjiang. Najprosperuj�cej�ie obdobie pre t� civiliz�ciu sa odohralo v tej oblasti. Ke�e ne�aleko bol vrch Kunlun, ter�n okolit�ch oblast� bol pomerne vysok�. �rove� hladiny vody ve�kej potopy v ten rok dosiahla a� dvetis�c metrov, zaplavuj�c cel� zem. Ale ke� bola ve�k� potopa rozp�tan�, mnoho �ud� pre�ilo t�m, �e utiekli na horu Kunlun, zachov�vaj�c nejak� veci z d�vnej kult�ry. Medzi nimi boli napr�klad diagramy Hetu a Luoshu, Taiji, p�vodn�ch osem trigramov (bagua) a �al�ie veci, ktor� niektor� �udia v ��ne st�le nem��u pochopi�, ako aj niektor� d�vne formy �chi-kungu, o ktor�ch �udia dnes vedia.
Jednoducho povedan�, �chi-kung nie je nie�o vyn�jden� dne�n�mi �u�mi. Je to s��as� prehistorickej kult�ry a v ��ne je jej pomerne viac. Ale v minulosti sa to nenaz�valo �chi-kung. Ako sa to teda naz�valo? Naz�valo sa to �kultiv�cia� (xiulian). Samozrejme, kultiv�cia sa del� na �rovne a na �rovni be�nej �udskej spolo�nosti m��e by� �u�om povedan� len ako sa lie�i�, ako sa udr�iava� v kond�cii alebo ako si m��u uzdravi� telo. Niektor� �chi-kungov� majstri to teda pou��vaj�, aby robili pre �ud� dobr� veci. In�mi slovami, t� �chi-kungov� majstri, ktor� odovzd�vaj� svoje praxe na verejnosti, vr�tane t�ch, ktor� odi�li do in�ch kraj�n, u�ia veci len na �rovni lie�enia a udr�iavanie kond�cie. Nehovor�m teraz, �e �chi-kungov� cvi�enia, ktor� u�ia in�, nie s� dobr�. Hovor�m v�m, �e neu�ili veci na vysok�ch �rovniach; u�ia sk�r len veci pre lie�enie a udr�iavanie kond�cie a spojili to s predv�dzan�m nejak�ch nadprirodzen�ch schopnost�. Ako lie�ia, niektor� choroby sa daj� odstr�ni� len nadprirodzen�mi prostriedkami, a preto sa ukazuj� niektor� nadprirodzen� schopnosti.
�Nadprirodzen� schopnos�� je len modern� v�raz a v podstate sa vz�ahuje na vroden� schopnosti bytosti. So s��asnou zvy�uj�cou sa hojnos�ou hmotn�ch vec� a s rozvojom vedy �udia pripisuj� �oraz v��iu d�le�itos� praktick�m veciam a �oraz viac op���aj� svoje vroden� schopnosti a veci, ktor� s� s nimi od t�ch najstar��ch �ias. Pokia� bude tento trend pokra�ova�, veda a technol�gia sa bude v bud�cnosti pravdepodobne rozv�ja� �alej, pri�om �udsk� bytosti bud� postupne degenerova�. Dnes m�me vlaky, aut� a lietadl�, tak�e nikto nemus� ve�mi chodi�. V bud�cnosti by s rast�cim pokrokom materi�lnych vec� mohli �udsk� bytosti drastick�m sp�sobom zdegenerova�. Ak budeme vyvodzova� veci z �evolu�nej te�rie�, povrch �udsk�ho tela v bud�cnosti �plne zdegeneruje a �udsk� kon�atiny sa nakoniec zdeformuj� a zakrpatej�, zostane iba ve�k� lebka. Samozrejme, len tu ilustrujem ten bod. Sna��m sa poveda�, �e tie �udsk� vroden�, p�vodn� veci �oraz viac op���ame.
Star� ��nska spolo�nos� sa nevyv�jala t�mto sp�sobom. Niektor� �udia sa teda m��u p�ta�: �Keby sa veci vyv�jali v s�lade so starou ��nskou spolo�nos�ou, existoval by technologick� pokrok?� Samozrejme, ak sa sna��te pochopi� in� druh vedy v kontexte existuj�cich vedeck�ch a technologick�ch te�ri�, nikdy ju nebudete schopn� pochopi�. Ak m�te porozumie� pr�stupu odli�nej vedy, mus�te vyst�pi� z obmedzen� dne�nej vedy. V tom inom druhu kult�ry by si �udia mysleli, �e to je naozaj o�ak�van� stav spolo�nosti. Niektor� �udia hovoria: �Keby sa veci vyv�jali v s�lade so spolo�nos�ou starobyl�ho V�chodu, existovali by aut� a lietadl�? V�era som letel z Hongkongu do Singapuru a trvalo mi to len nie�o cez tri hodiny. Bolo to r�chle! �udstvo sa vyvinulo do pomerne rozvinutej �rovne. Bolo by to rovnak�, keby veci nasledovali cestu d�vnej ��nskej spolo�nosti?�
�udia v skuto�nosti vedia, �e odli�n� vedeck� met�dy prin�aj� odli�n� sp�soby vedeck�ho v�voja. Predpokladajme napr�klad, �e by sa veci mali vyvin�� v s�lade so starou ��nskou spolo�nos�ou. Ako viete, praktizovanie �chi-kungu m��e rozvin�� vroden� potenci�l �udsk�ho tela. In�mi slovami, �chi-kungov� cvi�enia m��u premeni� nehmatate�n� veci na hmatate�n� veci a nakoniec premeni� nevidite�n� veci, na veci vidite�n� a v�etko toto sa m��e urobi� bez pou�itia n�strojov alebo modern�ch vedeck�ch �i technologick�ch prostriedkov. Ke� prv�kr�t vst�pite v qigongovej medit�cii do stavu pokoja, ve�a toho nec�tite. Ale ke� sa �plne upokoj�te, zist�te, �e hoci sa vonkaj�ia forma v�ho tela nepohla, vn�tro v�ho tela sa h�be; uc�tite vn�tri pohyb. A ten pohyb, zo za�iatku �a�ko vn�mate�n�, sa stane �oraz zrejmej��m, a� nakoniec bude tak zrejm�, �e ho va�e vedomie m��e ovl�da�, �o vyvol� premenu z nehmatate�n�ho na hmatate�n�. Tak�e nakoniec sa t�m, ako praktizuj�ci na�alej st�pa, toto vedomie a vn�manie m��u pomaly sta� hmatate�n�mi. St�le e�te existuj� po�etn� l�tky, ktor� maj� energiu a ktor� existuj� vo vesm�re, ktor� dne�n� veda a technol�gia nedok�e odhali�. Ako tieto energie praktizuj�ceho neust�le posil�uj�, tieto nevidite�n�, beztvar� l�tky sa postupne stan� hmatate�n�mi, a potom ich �udia m��u vidie� a dokonca aj pou�i�. Ak sa nasleduje t�to cesta, kvalita �loveka sa rozhodne pozdvihne. V minulosti sa �tudenti naz�vali konfuci�nski u�enci a pred za�iatkom vyu�ovania sa od nich vy�adovalo, aby sedeli v medit�cii, upravili svoje d�chanie a upokojili svoju myse�, predt�m ne� za�n� ��ta� knihy. Tak to skuto�ne v minulosti bolo. V starod�vnej ��ne bolo upravenie dychu a upokojenie mysle d�le�it� pre �ud� zo v�etk�ch vrstiev. Ke� s� �udia v takomto stave, m��u urobi� ve�a vec�, ktor� by norm�lne nedok�zali, a to sa ve�mi bl�i �chi-kungovej kultiv�cii. Myse� starod�vnych ���anov v�dy nap��ala tak�to kult�ra.
Samozrejme, pr�ve som spomenul, �e s� �udia, ktor� sa p�taj�: �Keby sa i�lo touto cestou v�voja, existovali by lietadl� a vlaky?� R�zne smery vedeck�ho pokroku m��u zavies� vedu na r�zne miesta. Prem���ajte o tom v�etci: ak by �udia mohli levitova� a vzn�a� sa, boli by e�te potrebn� lietadl� a vlaky? �udia s t�mito schopnos�ami existuj� v ��ne, Indii a v USA a medzi praktizuj�cimi Falun Gongu je v�razn� po�et tak�chto �ud�. Ako dok�u [z�ska� tieto schopnosti]? Ke� s� v�etky energetick� dr�hy v tele �loveka otvoren�, ke� nie je ani jedin� miesto zablokovan�, ten �lovek bude schopn� levitova�. Samozrejme, dne�n� vedeck� v�skum nedok�e vysvetli� ako. V skuto�nosti sa to nikto neodva�uje �tudova� zo strachu, �e ho vysmej� � a on by potom stratil svoju poves� � takzvan� �vedci�, ktor� tomu neveria. Ako viete, ned�vno pri�iel do Singapuru Ameri�an, aby spravil predstavenie a mnoh� z v�s ho mo�no videli levitova�. Tento jav skuto�ne existuje � �udia s� schopn� levitova�. Prem���ajte teda o tom v�etci: v minulosti ���ania hovorili o �loveku, ktor� dok�e pr�s� odnikia� a zmizn�� bez stopy. Mnoho �chi-kungov�ch majstrov dok�zalo cestova� z tohto miesta na tamto miesto � na vzdialenos� tis�cov kilometrov � to v�etko v nieko�k�ch sekund�ch. Ako to, �e to boli schopn� dok�za�? Samozrejme, je ve�a nezn�mych vec�, ktor� treba vysvetli� podrobnej�ie, ale ja dnes do podrobnost� nep�jdem. Hovor�m len vo v�eobecnom zmysle, �e r�zne formy vedeck�ho v�voja ved� k r�znym v�sledkom. Napr�klad lietadlom m��ete doletie� z Hongkongu do Singapuru za tri hodiny, ale ten �lovek m��e levitova�, hne� ako si sadne, a m��e by� schopn� priletie� sem za o nie�o viac ako desa� min�t. Tak�e si nemus� stava� tak� neohraban� stroj. Ke� pr�de na tieto veci, naozaj to nie s� rozpr�vky a mnoho vec�, ktor� si �udia st�le nem��u vysvetli�, bolo postupne overen�ch vedou. Aj keby ste boli schopn� dosta� sa do toho stavu, nem��ete v kontexte dne�nej vedy pochopi� cestu, ktorou sa vydal odli�n� druh vedy.
Samozrejme, povedan� modern�mi pojmami, �chi-kung je vedeck� discipl�na. Okrem toho je to d�vnej�ia veda a veda na vy��ej �rovni. Mnoh� vedci mali odvahu vyst�pi� a potvrdi� vedu �udsk�ho tela a starovek� vedu, preto�e videli skuto�n� existenciu �chi-kungov�ch javov.
Samozrejme, s� �udia, ktor� odmietaj� �chi-kung uzna�. M��em v�m v�etk�m tu pr�tomn�m, ktor� s� praktizuj�ci Falun Gongu, poveda�, �e ke� poviete ostatn�m, aby pri�li a u�ili sa Falun Gong, niektor� z nich mu nemusia veri� a m��u by� dokonca proti nemu. To v�etko je norm�lne. Pre�o? Preto�e �udsk� spolo�nos� skr�tka existuje v tomto stave protichodn�ch dual�t. Keby ka�d� veril na �chi-kung, keby ka�d� veril v Budhov Fa a keby mohol ka�d� robi� kultiv�ciu, �udsk� spolo�nos� by prestala existova� a v�etci by sa stali nebesk�mi bytos�ami a Bohmi. Presne kv�li tomu, �e existuj� t�, ktor� s� proti nemu a t�, ktor� s� za neho, t�, ktor� v neho veria a t�, ktor� nie, m��e by� vytvoren� t�to spolo�nos� konfliktu a vz�jomn�ho vytv�rania a vz�jomn�ho zabra�ovania. V�etky profesie a v�etky povolania, vr�tane v�etk�ho v be�nej �udskej spolo�nosti, m� pozit�vne aj negat�vne prvky, ktor� existuj� s��asne. Ke� chcete urobi� dobr� vec, zaru�ene tam bude na v�s �aka� zl� vec a vy mus�te prekona� prek�ky predt�m, ako m��ete t� dobr� vec dosiahnu�. Samozrejme, zl� vec tie� nie je �ahk� urobi�, preto�e s� tu �t�tne z�kony a dobr� �udia, ktor� sl��ia ako kontrola. Tak�e takto sa veci maj� a je to norm�lne. Je to preto, �e v tomto vesm�re existuj� dve protichodn� l�tky r�znych pov�h a ich roz�irovanie smerom nadol d�va vznik te�rii taiji � yin a yang. Ako sa rozp�na �alej nadol, objavuje sa princ�p vz�jomn�ho vytv�rania a vz�jomn�ho zabra�ovania. Tento princ�p vz�jomn�ho vytv�rania a vz�jomn�ho zabra�ovania sa prejavuje najv�raznej�ie v be�nej �udskej spolo�nosti. Preto s� t�, �o neveria v starovek� vedu, o ktorej som pr�ve hovoril, ako aj t�, ktor� v �u veria. To ist� plat� pre prax Budhovho Z�kona, ktor� dnes odovzd�vam: s� �udia, ktor� ju podporuj�, a �udia, ktor� s� proti nej, a to je tie� norm�lne. V�etci za�ijete, �o som pop�sal, a mysl�m si, �e to nie je d�vod na obavy.
Pr�ve teraz som za�iel �alej a hovoril som do v��ej ��rky, predt�m ne� prehovor�m o hist�rii Falun Gongu. �chi-kung, ktor� dnes �udia poznaj�, je tie� starod�vna veda. Zah��a Falun Gong, ktor� poch�dza z prehistorickej kult�ry. Nie je to tak, �e Li Chung-� si nie�o z n�hleho popudu vymyslel a odovzd�va to v�m v�etk�m. To by prinieslo �u�om �kodu. Teraz je ve�a falo�n�ch �chi-kungov�ch majstrov, ktor� podv�dzaj� �ud� a �kodia druh�m aj sami sebe. Ke�e v�eobecne povedan�, ke� sa vysiela kung, necestuje v tejto dimenzii, tak�e be�n� o�i �loveka ho nie s� schopn� vidie�, a tak existuje ve�a falo�n�ch �chi-kungov�ch majstrov, ktor� podv�dzaj� �ud�. Je to ako rybie o�i zmie�an� s perlami � naozajstn� a falo�n� s� pomie�an� dohromady. Bolo mnoho �ud�, ktor� u� od po�iatku na �chi-kung neverili a teraz sa proti nemu stavaj� e�te viac. Mor�lka dne�n�ch �ud� je ve�mi skazen� a existuj� ako prav�, tak aj falo�n� verzie v�etk�ho � existuje dokonca falo�n� komer�n� tovar, nehovoriac o �chi-kungu. Samozrejme, �chi-kung nie je nie�o, �o si jednoducho m��ete len tak vymyslie� a podvies� t�m �ud� � to by prinieslo �kodu in�m aj tej osobe. Je to preto, �e podvodn�ci nevedia, �o sa ich praktizovan�m vytvor�. Samozrejme, ak nem��u vytvori� ni�, potom je to jedno. Ale ak skuto�ne nie�o vytv�raj�, mohlo by to �ud� dosta� do nebezpe�nej situ�cie. To je hrozba, ktor� falo�n� �chi-kungov� met�dy pre �ud� predstavuj�.
Ako teda Falun Gong vznikol? A kedy vznikol? Keby to mal niekto vystopova� sp�, no, bolo by to neuverite�ne d�vno a be�n�m �u�om by sa to zdalo neuverite�n�, keby o tom po�uli. Preto o t�ch veciach nateraz nebudem hovori�, ale postupne sa o nich dozviete. M��em v�m v�ak poveda�, �e v prehistorickom obdob� �udstva raz Falun Gong sl��il ako hlavn� Budhov Fa, ktor� zachr�nil �ud� vo svete. Rovnako ako ��kjamuni zachra�oval �ud� pred dvadsiatimi piatimi storo�iami, Falun Gong kedysi pon�kal sp�su v�etk�m �ivotom na zemi. Od doby, kedy bol pre �udstvo zverejnen�, uplynulo ve�mi dlh� historick� obdobie. Dejiny s� tak ve�mi dlh�, a preto je pre dne�n�ch �ud� e�te menej pravdepodobn�, �e by o �om vedeli. Hist�ria Falun Gongu je ve�mi dlh� a datuje sa ve�mi �aleko.
Pre�o mohol by� dnes zverejnen�? Samozrejme, m��em to vysvetli� len na tej najplytkej�ej a najpovrchnej�ej �rovni. Videl som jednu situ�ciu. Ak� situ�ciu? Konkr�tne, zatia� �o �udsk� spolo�nos� za��va narastaj�ci nadbytok materi�lnych vec� a r�chly rozvoj vedy, �udsk� mor�lka drasticky poklesla. Preto�e v�etci �udia dnes veria vo vedu, myslia si, �e modern� veda m� pravdu. Ale �udia si nie�o neuvedomili, toti�, �e modern� veda nie je �pln�. Je mnoho, premnoho vec�, ktor� veda neobjavila, a je ve�a vec�, ktor� s� vedou [chybne] odmietnut�. Je tie� ve�a predpojat�ch �ud�, ktor� t�to nedokonal� vedu vyu��vaj�, aby �to�ili na javy, v ktor� �udia veria av�ak nie s� schopn� vysvetli� ich pomocou vedy. Tieto nevysvetlite�n� javy sa v�ak priamo a konkr�tne prejavuj� v tejto materi�lnej dimenzii �udskej spolo�nosti. Modern� veda nem� odvahu ich uzna�. Preto�e veda ich neuzn�va, mnoho �ud�, ktor� vo vedu veria, preto�e maj� rovnak� n�zory, je proti nim tie�. Ale t�to veda je do ve�kej miery nedokonal�. Napr�klad, po tis�ce rokov �udia verili v d�le�itos� cnosti. Dnes si ve�a �ud� mysl�, �e �cnos�� znamen� ma� len l�skav�, v��dny postoj v mysli a je to predpoklad, ktor� maj� �udia dosiahnu� z duchovn�ho h�adiska, a viac o tom neprem���ali. Ja v�m v�ak hovor�m, �e v�etko vo vesm�re je zlo�en� z hmoty, �o umo��uje, aby to hralo �lohu vo veciach. Cnos� m� skuto�n�, hmotn� existenciu a prejavuje sa ako pevn� a hmatate�n� l�tka. V minulosti pova�ovali �udia na V�chode, a obzvl star� �udia v ��ne, budovanie cnosti za d�le�it�. Mlad� �udia tomu nerozumej�. �Pre�o si budova� cnos�? Ako si chce� vybudova� �cnos��? Ako m��e� budova� nie�o beztvar�ho?� V skuto�nosti v�m m��em poveda�, �e m� tvar, len�e �udsk� o�i ho nevidia, preto�e existuje v inej dimenzii. A je tam st�le. Ke� rob�te dobr� veci, vytv�rate cnos�. Ke� trp�te �a�kos�ami, vytv�rate cnos�. Ide s �lovekom �ivot za �ivotom a ur�uje jeho bud�ci osud. Niektor� �udia sa v�aka nej stan� ve�mi vysoko postaven�mi �radn�kmi, niektor� v�aka nej zbohatn� a niektor� s� kv�li nej ve�mi �spe�n� v podnikan�. To v�etko v�aka tomu, �e ste si predt�m v minul�ch �ivotoch vybudovali cnos�, a tak m�te v s��asnom �ivote po�ehnanie. Pre�o je tak ve�a �ud� menej majetn�ch ako druh�? Pr�ve kv�li tomu, �e nemaj� to�ko cnosti ako druh�, preto�e si jej to�ko nevytvorili. To je ten d�vod. Tak�e cnos� je nie�o mimoriadne d�le�it�. Pr�ve teraz som hovoril o nedokonalostiach vedy. Veda nie je schopn� prenikn�� cez t�to existuj�cu hmotn� dimenziu, v ktorej preb�va �udsk� rasa, a nedok�e objavi� in� dimenzie. Ale s� mnoh� mimoriadni, pozoruhodn� vedci, ktor� si existenciu in�ch �asopriestorov uvedomili. Hoci st�le e�te nedok�u urobi� ten prielom, maj� pribli�n� teoretick� vysvetlenie in�ch �asopriestorov a p�tali sa na tie ot�zky � veria v existenciu in�ch �asopriestorov. S� teda v t�ch �asopriestoroch �ivoty? Ako tie �ivoty vyzeraj�? Ak� s� formy ich existencie? Ak� s� rozdiely medzi �asom tam a t�m v na�ej dimenzii? A �o koncepty v tej dimenzii, ako jej �ivoty vyzeraj� a ak� formy jej hmota preber� � ak� s�? Ni� z toho nie je zn�me vede dne�n�ch �udsk�ch bytost�. Modern� veda neuzn�va existenciu in�ch dimenzi�, ani neuzn�va existenciu cnosti. Prem���ajte teda o tom: ke� �udia silne veria vo vedu, nebud� veri� v existenciu nie�oho, ak to veda popiera. Nie je teda veda �inite�om zodpovedn�m za obrovsk� pokles �udskej mor�lky? D�vodom je, �e ke� sa �udia zmienia o cnosti a o tom, �e by ste si ju mali vytv�ra� a ceni� si ju, mnoh� �udia s modernou mys�ou povedia: �Hovor� pover�iv� nezmysly. S� to v�etko povery. My ver�me vo vedu, nie v tie pover�iv� veci.� Pozrite sa, v�etci, t�to veda sa pou��va ako palica, ktorou sa ub�ja najz�kladnej�ia �as� �udsk�ch bytost�. M��ete teda poveda�, �e veda je dokonal�? Ako som pr�ve spomenul, materi�lny �ivot �loveka je teraz ve�mi bohat�. Pre�o teda upad� mor�lka? Pr�ve preto, �e dne�n� veda nie je schopn� preuk�za� existenciu in�ch dimenzi� a vy���ch bytost�, nie je schopn� preuk�za�, �e �udia sa reinkarnuj� a bud� �eli� odplate a nie je schopn� preuk�za� existenciu cnosti. Preto sa �udia odva�uj� robi� zl� veci. Ve�a dne�n�ch �ud� ver�: �Je to v�etko povera a je to nevedeck�.� �udia neveria v existenciu Bohov, a tak sa odva�uj� robi� zl� veci. Neveria v odplatu, a tak si myslia, �e v�etko toto s� povery. Toto je najv��� probl�m, ktor� so sebou priniesli nedostatky modernej vedy.
Preto�e hovor�m o v�etkom, �o mi pr�de na myse�, ke� som sa pr�ve teraz dostal k t�me p�vodu Falun Gongu, rozobral som hlb�ie t�to ot�zku.
V spolo�nosti kultivuj�cich sa hovor� o mnoh�ch, premnoh�ch veciach, ktor� nem��u by� spomenut� v be�nej �udskej spolo�nosti. Ale v be�nej �udskej spolo�nosti je mnoho �ud�, ktor� videli alebo po�uli ur�it� veci; mo�no pr�le�itostne videli alebo vn�mali nie�o nevysvetlite�n�ho alebo sa mo�no stretli s nie��m neobvykl�m. Ale nikto sa e�te nepok�sil tieto veci overi� a �tudova� ich systematick�m sp�sobom.
Pred kr�tkou chv��ou bol tu hore �tudent, ktor� povedal, �e tento Fa je nesmierne drahocenn�. Ja som v�m povedal ve�mi mnoho, tak�e t�, ktor� ne��tali �uan Falun, si ho mo�no bud� chcie� pre��ta� a mo�no pochop�te [o �om hovor�m]. �uan Falun obsahuje princ�py Fa a Fa sa m�, samozrejme, odovzd�va� kultivuj�cim. Mnoh� �udia bud� c�ti�, �e kultiv�ciu je �a�k� robi�. V skuto�nosti kultiv�cia sama osebe nie je �a�k�; to, �o je naj�a��ie, je opusti� prip�tanosti a myslenie be�n�ch �ud�. �o je be�n� �udsk� myslenie? Napr�klad, prv� vec, ktor� by mal by� kultivuj�ci schopn� urobi�, je nevraca� �der, ke� na neho �to�ia, a nenad�va� nasp�, ke� mu nad�vaj�. Be�n� �udia toho nie s� schopn�, preto�e s� to be�n� �udia. Kultivuj�ci toho v�ak mus� by� schopn�. Okrem toho mus�te by� schopn� dok�za� nasleduj�ce: ke� v�s niekto sek�ruje, nes�a�ujete sa, nec�tite rozhor�enie a beriete to z�ahka, dokonca sa tomu zasmejete a zabudnete na to; alebo ke� v�s dokonca niekto zbije, potichu po�akujete tej osobe, ktor� v�s zbila. Be�n� �udia by si mysleli, �e je to jednoducho nemo�n�: �Ako by niekto mohol by� tak�? To by musel by� slaboch.� Ale v skuto�nosti, ke� v�s niekto sek�ruje, d�va v�m cnos� � skuto�n� a hmatate�n� cnos�. V tomto vesm�re s� po�etn� obrovsk� l�tky, ktor� �udsk� bytosti o�ami nem��u vidie� a dne�n� veda je tie� nedok�e objavi�. V�etky tieto po�etn�, mikrokozmickej�ie l�tky maj� inteligenciu a �ivot a ovl�daj� v�etky bytosti pod nimi a z�rove� vyva�uj� v�etko v tomto vesm�re. Tento vesm�r m� navy�e jeden princ�p, a to ten, �e �iadna strata, �iaden zisk, a aby �lovek z�skal, mus� strati�. Ke� chce niekto nie�o z�ska�, d�jde k v�menn�mu obchodu a to sa naz�va �zisk a strata�. Ako str�cate? V tejto dimenzii to be�n� �udia nem��u vidie�, hoci niekedy to s� schopn� vn�ma�. V�eobecne povedan�, �udia dostan�, �o chc�, potom, �o do toho daj� seba vo forme tvrd�ho �silia. T�ch, ktor� do toho nechc� da� seba a usiluj� sa n�silne z�ska� to, �o chc�, Bohovia ich prin�tia da� aj tak. Napr�klad, povedzme, �e si niekto vezme od druh�ch veci alebo niekto niekoho udrie. Toto je pr�pad niekoho, kto chce n�sil�m alebo inak z�ska� nie�o hmotn�ho a nebude uva�ova� o tom, �e postihnut� stranu od�kodn�. Av�ak tento vesm�r stranu, ktor� z�ska, prin�ti ku od�kodneniu [druhej strany]; t� strana bude musie� strati�, aj ke� nechce. Strati� v akom zmysle? Na tejto strane ste niekoho udreli, vyu�ili ste in�ch alebo ste si vzali veci, ktor� neboli va�e. Tak�e akoko�vek ve�a ste z�skali, to�ko cnosti prelet� z okruhu v�ho tela v inej dimenzii na t� druh� stranu a cnos� m��e by� vymenen� za materi�lne z�ujmy alebo peniaze. In�mi slovami, ke� je �lovek prin�ten� nie�o strati�, t� druh� strana ho od�kodn�. Be�n� �udia to nie s� schopn� vidie�, a tak sa odva�uj� robi� zl� veci. Mnoho �ud� je druh�mi v podnikan� podveden�ch alebo s� prin�ten� ma� stratu, ale ak sa im to neprihod� ako d�sledok straty ich cnosti za to, �e urobili nie�o zl�, potom po ur�itom �asovom obdob� z�skaj� rovnak� mno�stvo ako n�hradu. To je to od�kodnenie, ktor� s� t�, �o zavinili straty druh�m, prin�ten� da�, ale �udia to zvy�ajne pova�uj� za zhodu okolnost� alebo v�sledok ich vlastn�ho �silia. �udsk� bytosti nem��u vidie� tie ozajstn� d�vody. Tu v�m hovor�m, �e cnos� je mimoriadne cenn� a m��e sa premeni� na �oko�vek. Modern� �udia v tieto veci neveria, preto�e veda ich nie je schopn� vidie�, a to je jeden z d�vodov prudk�ho zhor�enia �udsk�ch mor�lnych �tandardov. Ale mas�vne a obrovsk� l�tky a vy��ie bytosti v tomto vesm�re naozaj vyrovn�vaj� v�etky veci vo vesm�re. Ke� strat�te to, �o ste strati� nemali, dostanete od�kodnenie alebo n�hradu. �lovek strat�, aj ke� nechce, preto�e tam funguje to, �o je na druhej strane, a to, o �om som predt�m hovoril, bol jednoduch�m pr�kladom toho. V skuto�nosti obe� z�ska e�te viac. Preto niekedy hovor�m, �e za�i� drobn� strasti nie je nevyhnutne zl� vec. V minulosti star� �udia, a najm� v�etci star� �udia v ��ne, hovorievali: �Teraz za��va� drobn� utrpenie a v bud�cnosti ti bude dobre.� A je to naozaj tak. Je�i� povedal, �e ke� v�s niekto udrie po �avom l�ci, nastavte mu aj to prav�. Niektor� �udia to nech�pu. V skuto�nosti je teraz ve�a katol�kov a �ud� z kres�ansk�ch vier, ktor� tomu nerozumej�. Ak� je logika za t�m? Je�i� o tom hovoril len na povrchnej �rovni a nevysvetlil hlb�ie v�znamy za t�m. �o t�m myslel bolo, �e ke� v�s niekto udrie po tejto strane, d�va v�m cnos� a pom�ha v�m odstra�ova� karmu z robenia zl�ch vec�. A preto�e �to�n�k e�te �plne nevychladol, ke� mu pon�knete druh� l�ce a nech�te ho, aby v�s po �om udrel, nepom�ha v�m odstr�ni� karmu a ned�va v�m cnos�? Ke� trp�te, karma vo va�om tele sa odstra�uje. V�etci �udia vytv�raj� karmu. Niektor� �udia vzali in�m �ivoty, urazili druh�ch, nad�vali druh�m, nen�videli niekoho, urobili nie�o zl� a tak �alej � d�sledkom toho v�etk�ho je karma. Je to �ierna l�tka a existuje okolo �udsk�ho tela. Rozhoduje o utrpen� �loveka, o tom, �i ochorie, �i za�ije probl�my alebo neuspeje v podnikan� alebo bude napadnut� in�mi alebo mu druh� bud� nad�va� alebo [za�ije] mnoho, premnoho �al��ch druhov utrpenia. V�etky s� zapr��inen� karmou. Ke� v�s niekto udrie alebo v�s vyu�ije, nielen�e v�m �to�n�k d� cnos�, ale navy�e va�a karma, zatia� �o trp�te boles�ou, bude premenen� na cnos�. Tak�e jeden �in m� za n�sledok dva zisky. Be�n� osoba m��e z�ska� dvakr�t. Ale u kultivuj�ceho je to sk��ka, ktorou mus� prejs�. Ak dobre prejde sk��kou toho bolestiv�ho utrpenia, jeho xinxing (charakter) sa zlep��. Zlep�enie jeho xinxingu znamen� zv��enie jeho �rovne, tak�e jeho kung sa zv��i a jeho cnos� bude premenen� na gong. Teraz som podrobne vysvetlil tento princ�p, ale vo va�ej kultiv�cii je to na v�s, aby ste to naplnili.
V skuto�nosti neodovzd�vam len Fa, ale rob�m nie�o, �o e�te nikto in� nikdy predt�m nespravil. Naozaj som zanechal �u�om rebr�k do nebies. Ak kultivujete nasledovan�m tohto Dafa, rozhodne dosiahnete dov��enie. Nikto nikdy v minulosti tento Fa neu�il, a u� v�bec nie medzi �udsk�mi bytos�ami. Ak tomu never�te, m��ete si prelistova� v�etky texty, �o existuj�, od d�vnych a� po s��asn�, v ��ne aj v z�mor�. �i u� je to Dao De Jing, Biblia alebo budhistick� s�try � �iadna z nich neu�� Fa t�mto sp�sobom, odha�uj�c v�etky nebesk� tajomstv�.
��kjamuni je Budha a �udia veria, �e to, �o Budha ��kjamuni zanechal, je Budhov Fa. Av�ak s�m Budha ��kjamuni povedal: �V celom svojom �ivote som nezanechal �iaden Z�kon.� �udia nepochopili, �o t�m myslel, a tak zen budhizmus vyhl�sil, �e neexistuje �iaden Z�kon. [Zen vyu�oval, �e] ke� dokonca ani Budha ��kjamuni po sebe nezanechal �iaden Z�kon, potom ni�, �o niekto � nech by to bol ktoko�vek � hovor�, nie je Budhov Fa (Z�kon). To bolo �plne zav�dzaj�ce pochopenie. �o teda Budha ��kjamuni myslel, ke� to povedal? Budha ��kjamuni je bo�sk� bytos� a reinkarnoval sa v �udskej spolo�nosti, aby zachr�nil �ud�. Ke� mal dosiahnu� dov��enie, stal sa Budhom, tak�e jeho slov� v sebe niesli budhovsk� povahu. Aj ke� to, �o u�il, nebol Budhov Fa, ktor� by systematicky viedol kultiv�ciu, slov� s budhovskou podstatou s� tie� princ�pmi Z�kona na tej �rovni. Ale nebol to z�kladn� Z�kon systematick�ho vesm�ru. Takisto, posv�tn� knihy sp�san� neskor��mi gener�ciami boli vo skuto�nosti ne�pln� a nesystematick�. Je to naozaj tak. Pred viac ako dvoma a pol tis�c rokmi adresoval ��kjamuni svoje slov� �u�om tej doby a Budha ��kjamuni videl, ak� bud� �udia dnes. A tak Budha ��kjamuni vtedy vyhl�sil, �e jeho Z�kon nebude v obdob� konca Dharmy ��inkova�. V skuto�nosti u� dne�n� �udia nedok�u pochopi�, �o Budha ��kjamuni hovoril.
To ist� plat� o Biblii v z�padn�ch n�bo�enstv�ch: �udia jej u� nedok�u opravdivo porozumie�, preto�e myse� modern�ch �ud� sa stala ve�mi komplikovanou. �udia ju ch�pu ka�d� po svojom � v�etci na z�klade vlastn�ch em�ci� a osobn�ho z�ujmu � a tak dne�n� �udia tie opravdiv� vn�torn� v�znamy nech�pu.
Hovor�m ka�d�mu, �e kniha �uan Falun je naozaj nie�o drahocenn�ho. �iadna in� kniha medzi �udsk�mi bytos�ami sa s �ou ned� porovna�. Je to preto, �e je to kniha kultiv�cie, ve�mi v�ny Ve�k� Z�kon, ktor� m��e �ud� vies� k dov��eniu. Pr�ve teraz niektor� �udia povedali, �e ke� si vezmete �uan Falun a ��tate ho, ka�d� slovo v �om �iari zlat�m svetlom. Mysl�m si, �e ak dok�ete neust�le pokra�ova� v kultiv�cii a by� usilovn� a� po dov��enie, potom v priebehu vyv�jania usilovn�ho �silia a s t�m, ako kultivujete, uvid�te a za�ijete mnoh�, mnoh� vnemy a sc�ny, ktor� be�n� �udia nem��u vidie� ani za�i�. Vtedy objav�te, ��m t�to kniha naozaj je. Je jedno, ako tu o nej hovor�m, st�le som to len ja, kto rozpr�va. Ak o tom budem rozpr�va� viac, za�ne to znie� neuverite�ne. Tak�e si mysl�m, �e je lep�ie, ke� pr�dete k vlastn�m pochopeniam a potvrd�te to sami. Ja v�m chcem len poveda�, �e tento Fa je nesmierne cenn�.
Ke� som za�al odovzd�va� tento Fa, ve�k� mno�stvo bytost� na vysok�ch �rovniach a ve�k�ch osvieten�ch bytost� sa mi v tom pok��alo zabr�ni�, so slovami: ��udsk� mor�lka poklesla do tak�hoto stup�a, a ty predsa chce� zverejni� nie�o tak� dobr�. Nezverejnil si to po�as najlep�ieho obdobia �udstva, a teraz to zverej�uje� a odovzd�va�.� V�etci Bohovia takto prem���ali.
Ale zv�te toto. Pr�ve som hovoril o karme a cnosti. Karmu a cnos� si �udia ber� so sebou, ke� sa reinkarnuj�. �lovek si zo svojho �ivota so sebou nem��e vzia� ni� okrem t�chto vec�, ktor� ho nasleduj� v kolobehu prevte�ovania. Ke� hovor�m o prevte�ovan�, chcem v�m poveda�, �e n�bo�enstvo hovor�, ako �udia odch�dzaj� po smrti do in�ch dimenzi�; najm� v n�bo�enstv�ch V�chodu sa hovor� o �iestich cest�ch prevte�ovania. �udia sa naozaj m��u reinkarnova�. Je to pravda. V spolo�enstve kultivuj�cich o tom niet poch�b a v�etci ten koncept jasne ch�pu. Pre�o existuje reinkarn�cia? S� �udia, ktor� hovoria: �Ke� �udia zomr�, t�m to kon��, nie?� To, �o zomrie, je �as�, ktor� rastie z jedenia �udskej potravy po naroden�; samotn� �udsk� �ivot m�tvy nie je.
Aby som to vysvetlil tak, aby to modern� �udia dok�zali pochopi�, prem���ajte o tom nasledovne. �udsk� telo je zlo�en� z povrchovej vrstvy l�tok, ktor� s� zlo�en� z molekulov�ch �ast�c. Toto viete v�etci. Vzduch obklopuj�ci na�u plan�tu Zem, drevo a cement, �elezo a oce� v budov�ch s� v�etko povrchov� materi�ly, ktor� sa skladaj� z r�znych molekulov�ch �ast�c. Molekuly s� potom zlo�en� z at�mov a at�my s� zlo�en� z neutr�nov, elektr�nov a at�mov�ch jadier; ke� ideme �alej od at�mov�ch jadier, kvarky vytv�raj� at�mov� jadr� a at�mov� jadr� s� zlo�en� z neutr�n. Ke� sa pok�site p�tra� �alej, �udia nevedia, �o tam je. Ke� �udia zomr�, zbavia sa len tela v povrchovej materi�lnej dimenzii, ktor� je zlo�en� z molekulov�ch �ast�c; je to ako ke� si �lovek vyzle�ie �aty. �asti tela zlo�en� z at�mov, at�mov�ch jadier a materi�lov men��ch ako kvarky nie s� v�bec m�tve. Nemohli v�bec zomrie� s povrchov�m telom. Prem���ajte o tom: roz�tiepenie at�mov�ho jadra sp�sob� at�mov� v�buch. Ke� �lovek zomrie, mohla by existova� sila dostato�ne ve�k� na to, aby sp�sobila roz�tiepenie jadra? Ke� chce dne�n� veda roz�tiepi� at�mov� jadro, je potrebn� vysok� teplota a siln� n�razy, aby sa premene napomohlo. Ako by mohlo ma� oby�ajn� �udsk� telo dostato�ne siln� energiu na to, aby toho �tiepenia dosiahla? Teplota v kremat�riu rozhodne nie je dostato�ne vysok� na to, aby �tiepenie jadra sp�sobila. In�mi slovami, mikroskopickej�ie l�tky tvoriace �udsk� telo nem��u by� zni�en� oh�om v peci kremat�ria. Keby naozaj mohol roz�tiepi� at�mov� jadr� vo va�om tele, do�lo by k at�mov�mu v�buchu. Keby at�mov� l�tky v �udskom tele vybuchli, sp�sobilo by to zni�enie ve�k�ho mesta. Energia at�mu je obrovsk�. Pre�o sa to teda nikdy nestalo? Hovor� n�m to teda, �e at�mov� prvky v �udskom tele nie s� zni�en�.
Ako viete, �o sa t�ka �ud�, s� at�mov� jadr� a at�my vysoko r�dioakt�vne. In�mi slovami, s� druhom energie. V skuto�nosti ale e�te mikroskopickej�ie l�tky, ako napr�klad kvarky, maj� e�te silnej�iu r�dioaktivitu ne� at�mov� jadr� a nikto nevie, ko�kokr�t silnej�ia je radi�cia neutr�n ne� t� kvarkov. ��m men�ie �astice, t�m silnej�ia je ich energia. M��em v�m poveda�, �e gong , ktor� kultivujete, obsahuje siln� at�my, neutr�ny a dokonca e�te mikroskopickej�ie l�tky. Pre�o m��e gong , ktor� si vyviniete, lie�i� choroby? Ako to, �e m��e zmeni� �udsk� telo? Pre�o m��u kultivuj�ci robi� tak ve�a z�zrakov? Je to preto, �e gong a nadprirodzen� schopnosti s� zlo�en� z t�chto l�tok vy��ej energie. Navy�e, tieto l�tky, ktor� s� vyvinut� kultiv�ciou v spravodlivom Z�kone, s� �iv� a maj� dobrotiv� povahu, s� ovl�dan� hlavn�m vedom�m kultivuj�ceho a s� riaden� jeho mys�ou. Nie s� ako tie zl�, ni�iv� ��inky, sp�soben� jadrov�m �tiepen�m, ktor� sa vykon�va pou�it�m vedeck�ch prostriedkov. Sila uvo�nen� z v�buchu at�movej bomby za pou�itia vedeck�ch prostriedkov je z�kern�. Nepohybuje sa ur�it�m smerom, �kod� �udsk�m bytostiam a in�m �ivotom a je de�trukt�vna pre �ivotn� prostredie �loveka. Energia vyd�van� kultivuj�cimi je naopak vedom� a m��e ma� pozit�vny ��inok. V�skumn�ci z ��nskej akad�mie vied na mne raz vykon�vali test, aby ma ohodnotili, a zistili, �e pri mojom vyu�ovan� Z�kona je vy�arovan� energetick� hmota. �stav fyziky vysokej energie pri ��nskej akad�mii vied sa zameriava na v�skum fyziky vysok�ch energi�. Umiestnili do �tyroch rohov konferen�nej miestnosti a r�znych bodov uprostred miestnosti pr�stroje. Jeden pr�stroj tie� polo�ili na st�l za mnou, kde som vyu�oval Fa. Po�as testu objavili, �e energia, ktor� som vyd�val, obsahovala siln� neutr�ny a at�my. Samozrejme, vo svojom testovan� sa mohli dosta� len tak �aleko, preto�e nemali pr�stroje na mikroskopickej�ie l�tky. Prekvapilo ich, �e polia energie, ktor� som vysielal, boli rovnomerne rozmiestnen� a energia mohla by� riaden�. V dne�nom vedeckom v�skume sa vie, �e ke� sa vy�aruje jadrov� hmota, nem� konkr�tny smer a nikto nevie, kam p�jde. Taktie� je silnej�ia, ��m bli��ie je [k bodu deton�cie], a slab�ia, ako idete �alej. Radi�cia �kod� v�etk�mu vo svojom dosahu. Modern� veda je zjavne nedokonal� a slep� viera v �u sp�sob� �udstvu obrovsk� �kody.
Pr�ve som vysvetlil, �e �udsk� �ivot neumiera spolo�ne s fyzick�m telom, tak�e du�a �udskej bytosti bude osloboden�, ke� hmotn� telo v tejto dimenzii zomrie. Bola p�vodne v inej dimenzii a s �udsk�m telom v tejto dimenzii sa spojila a� v �ase narodenia. Ke� telo v tejto dimenzii umrie, du�a je osloboden�. Preto je kolobeh prevte�ovania, o ktorom sa hovor� v n�bo�enstve, tie� skuto�n�. �ivot sa m��e reinkarnova� v kolobehu prevte�ovania. �lovek sa m��e prevteli� opakovane ako �udsk� bytos�, alebo sa reinkarnova� ako predmet, ako zviera, alebo dokonca ako vy��ia bytos� �i nie�o in�.
Budhizmus hovor� o odomknut� Piatich s�l, medzi ktor� patr� nebesk� zrak, zrak m�drosti, zrak Z�kona a zrak Budhu. Ke� je odomknut� v� zrak Z�kona, svet pred va�imi o�ami nebude tak�, ako je tu. Ak� teda bude? Zist�te, �e va�e o�i bud� na va�ej �rovni schopn� vidie� cez ak�ko�vek predmet a pozorova� e�te mikroskopickej�ie l�tky. Zist�te, �e v�etky predmety s� �iv�. Ke� si tieto predmety uvedomia, �e ich vid�te, bud� s vami komunikova� pou�it�m jazyka a myslenia. Niektor� be�n� �udia m��u ma� pocit, �e je to absurdn� a pr�li� dobr� na to, aby to bola pravda. Samozrejme, toto s� z�le�itosti kultiv�cie a s� vyu�ovan� �tudentom Falun Dafa. Vy v�etci ste kultivuj�ci a ja to nehovor�m be�n�m �u�om; nemohol by som tieto veci len tak neuv�ene hovori� be�n�m �u�om. Ve�a be�n�ch �ud� by im neverilo.
Tak�e v tom �ase zist�te, �e �ivot nejak�ho predmetu mohol by� predt�m �udsk� bytos�; zomrel a prevtelil sa ako predmet. V tomto bode chcem nie�o poveda�. �udsk� bytos� si so sebou pri reinkarn�cii nesie karmu aj cnos�. Ke�e mor�lka dne�n�ch �ud� upad�, �udia maj� �oraz menej cnosti a �oraz v��ie mno�stvo karmy. Tak�e t�m, ako sa �ivoty prevte�uj� do t�chto foriem, ke� sa teraz pozriete, uvid�te, �e nielen �udsk� bytosti, ale aj objekty maj� �iernu karmu. �ivot si t�to karmu ponesie, ke� sa reinkarnuje v kolobehu prevte�ovania, tak�e karmu m��e ma� ak�ko�vek predmet, �o m��e sp�sobi�, �e niekto ochorie. V �udskej dimenzii sa karma prejavuje ako mikroskopick� v�rusy. Dnes je karma tak hojn�, �e ju m��e ma� �oko�vek. Ako mo�no viete, v minulosti, ke� si ��nsky ro�n�k pri pr�ci na poli porezal ruku, nabral si trochu hliny a prilo�il si ju na ranu, a u� si to �alej nev��mal. To zranenie sa �oskoro zahojilo. Ale dnes by ste sa rad�ej �piny ani nemali dot�ka� [ke� sa pore�ete]. Dokonca aj pri naj�ah�om dotyku sa m��e be�n� �lovek nakazi�, sp�sobi� si hnisanie rany a m��e dokonca zomrie� na tetanus. Pre�o je tomu tak? Ukazuje to, �e dnes je hlina nasiaknut� karmou. Tak�e, ke� sa pozer�te na Zem z vy��ej dimenzie, karma je v�ade � vlny a vlny karmy. Preto�e �udsk� oko ju nedok�e vidie�, �udia si myslia, �e v�etko je v poriadku.
Ka�d� vie o chr�pke, �e? Chr�pka sa v podstate objav�, ke� sa nad oblas�ou preval� karma vysokej hustoty. Rakovina, AIDS a podobne s� zhubn� choroby, ktor� maj� konkr�tne ciele � napr�klad AIDS sa zameriava na promiskuitu a homosexu�lne spr�vanie � a s� karmou e�te v��ej hustoty. V�eobecne povedan�, �udia ochorej� v miestach s v��ou karmou. Epid�mie prepukn� v ka�dej oblasti, kde je karma vysokej hustoty, a to miesto je postihnut� kv�li ve�k�mu mno�stvo karmy, ktor� vytvorili �udsk� bytosti.
Pre�o o tom hovor�m? Videl som, �e �udsk� mor�lka drasticky upadla, a �e ak to bude pokra�ova�, �udsk� bytosti bud� �eli� e�te v��iemu nebezpe�enstvu. Ak Bohovia na nebesiach nepova�uj� �udsk� bytost� za �ud�, potom hroz� skuto�n� nebezpe�enstvo. �udia sa spr�vaj� ako �udia � ak niekto m� �udsk� formu, nemus� to nevyhnutne znamena�, �e ide o �udsk� bytos�. Opice maj� koniec-koncov formu, ktor� je podobn� tej �udskej. Ak �udsk� bytosti nemaj� �udsk� mor�lne normy a �tandardy, Bohovia ich nebud� naz�va� �u�mi a v tom pr�pade bud� �udsk� bytosti vo v�nom nebezpe�enstve. Je to preto, �e �udsk� bytosti s� stvoren� a riaden� Bohmi. P�vodn� kult�ry �udstva sa objavili, ke� si tak Bohovia priali. Ke� sa �udsk� bytosti odch�lia od �udsk�ch noriem, Bohovia ich odstr�nia. Zistil som, �e ako sa �udsk� bytosti nechali un�a� pr�dom vec�, nevedomky v�etko zhor�ili, samy sa stali hor��mi a sp�sobili �padok spolo�nosti. Najv�znamnej�ie je, �e po�kodili �udsk� mor�lku. Teraz je najzjavnej��m prejavom to, ako sa kult�ra stala d�monickou a vedie �udsk� povahu k skazenosti. Vo v�sledku sa v spolo�nosti vynoril organizovan� zlo�in, u��vanie drog, pa�ovanie drog, promiskuita a homosexualita. �udia sa topia v mori klamstiev a nespo�etn�ch nerest�. Dokonca aj vodcovia zlo�incov s� dnes oslavovan�. Je mnoho, premnoho tak�chto vec�. V�etci o tom prem���ajte: je to norm�lne? Ako sa len �udsk� n�zory zmenili! A neobmedzuje sa to na tieto ot�zky. V mysliach �ud� zo v�etk�ch r�znych �ast� spolo�nosti teraz existuje siln� d�monick� povaha. U��m tento Z�kon, aby som oslobodil �udsk� bytosti z tohto nebezpe�enstva, a umo�nil im, aby boli zachr�nen� pomocou kultiv�cie. Ak sa naozaj dok�ete kultivova� do konca, skuto�ne v�m m��em umo�ni�, aby ste dosiahli dov��enie.
Pr�ve teraz som sa zmienil o niektor�ch javoch v spolo�nosti. V s��asnosti to nie je tak, �e chcem urobi� nie�o pre spolo�nos�; tak�to my�lienku som nemal. Av�ak tento Fa je schopn� �ud� zachr�ni�, u�� �ud� by� dobr�mi a m��e naozaj zmeni� v� xinxing a z�kladn� povahu. Preto aj ke� je ve�a �ud�, ktor� kultiv�ciu nerobia, ke� �udia bud� pozna� u�enie tohto Fa, pok�sia sa by� dobr�mi �u�mi. Ke� si �udia uvedomia, ak� �kodu si sp�sobia, ke� sa stan� zl�mi (potlesk), pok�sia sa by� dobr�mi �u�mi. To znamen�, �e zverejnenie opravdiv�ho Fa spolo�nosti ur�ite prospeje.
V priebehu rokov, ke� u��m Z�kon, sa dr��m nasleduj�ceho princ�pu: rob�m to, preto�e c�tim zodpovednos� k �u�om a k spolo�nosti. Nikdy som nerobil veci neuv�ene. Ako viete, musel som cestova� �aleko, aby som sa dostal do Singapuru a ��ril Fa, ale nechcem od v�s ani halier. O chv��u od�dem a zanech�m v�m len tento Fa. Ve�a �tudentov sa ma p�talo: �U�ite�, v tomto vesm�re existuje princ�p naz�van� ��iadna strata, �iaden zisk; aby �lovek z�skal, mus� strati�; stratou �lovek z�ska.� Ale vy n�s zachra�ujete, bez toho aby ste od n�s nie�o �iadali a d�vate n�m tak ve�a dobr�ch vec�, odovzd�vate n�m Fa, star�te sa o n�s po�as kultiv�cie, pom�hate n�m odstra�ova� karmu, vklad�te do na�ich tiel mnoh�, premnoh� veci a na r�znych �rovniach pre n�s rie�ite mnoho probl�mov, preto�e �kultiv�cia z�vis� na �loveku, zatia� �o premena kungu je uskuto��ovan� Majstrom� � �o teda chcete vy?� Povedal som, �e nechcem ni�. Som in� ako vy, preto�e ja som pri�iel vykona� �pecificky toto. Ak sa p�tate, �o chcem, ja chcem len vidie� toto va�e srdce � srdce pre kultiv�ciu a srdce, ktor� t��i po dobrote. (Potlesk)
Zabral som pr�li� ve�a �asu, �e? (U�ite� sa smeje) Ak je e�te �as, m��em hovori� �alej. Je mnoho, premnoho met�d kultiv�cie budhovstva. V�etci viete, �e Falun Gong, ktor� praktizujete, je zakorenen� v budhistick�ch princ�poch � ide len o to, �e nepou��vam jazyk, ktor� v minulosti pou��val ��kjamuni, ke� ho vyu�oval, a ja by som to tak jednoducho nemohol urobi�, preto�e dne�n� jazyk je in�. M��em preto pou�i� len �udsk� jazyk s��asnosti, aby som u�il Fa a na�u prax. Fa, ktor� u��m dnes, je in� ako Budhov Fa, ktor� kedysi u�il ��kjamuni. Pre�o je to tak? Preto�e kultiva�n� cesta, ktor� som dal kultivuj�cim, a veci, na ktor� sa kultiv�cia zameriava, nie s� tie z minulosti. S� vy��ie po�iadavky na xinxing kultivuj�cich a ich �rovne a stav ovocia s� vy��ie, preto�e to, �o u��m, je najz�kladnej�� Z�kon vesm�ru. Slov�, ktor� Budha ��kjamuni v tom �ase pou��val, mali budhovsk� povahu a d� sa poveda�, �e s� Budhov�m Z�konom na tej �rovni, aj ke� nie s� z�kladn�m Z�konom alebo najvy��ou pravdou, ktor� stvorila vesm�r. Najvy��ou pravdou vo vesm�re je Zhen, Shan, Ren (Pravdivos�, S�cit, Zn�anlivos�). V�etky l�tky ako oce�, �elezo, drevo, kame�, vzduch, voda a p�da, a to zah��a v�etku mikroskopick� hmotu � od ich najp�vodnej��ch prvkov a� po ich povrchov� l�tky � v�etky maj� povahu Zhen, Shan, Ren. Zhen, Shan, Ren prenik� v�etk�mi bytos�ami a v�etk�mi l�tkami v celom vesm�re a je to najz�kladnej�ia povaha vesm�ru. Vysvetlil som pravdu najjasnej��m sp�sobom a pou�it�m najjednoduch�ieho jazyka modernej doby. Dafa (Ve�k� Z�kon) je ako pyram�da a st�va sa jednoduch��m smerom k vrcholu a mohutnej��m a zlo�itej��m smerom nadol. Preto s� �udsk� �rove� a ni��ie �rovne vesm�ru zlo�itej�ie. V najvy��om bode � na vrchole Budhovho Fa � je to Zhen, Shan, Ren, tri v�e-zah��aj�ce slov�. V�etky najvy��ie l�tky a prvky vo vesm�re s� zlo�en� z Zhen, Shan, Ren � esencia vesm�ru, povaha vesm�ru, prav� podstata Budhovho Fa. V minulosti to bolo najvy��ie tajomstvo. Dokonca ani mnoh� vy��ie bytosti to nevedeli. Aj ke� som, ako ste videli, vo svojej knihe odhalil mnoh� nebesk� tajomstv�, neodhalil som ich �ahkomyse�ne. Keby som ja, Li Chung-�, �ahkomyse�ne prezr�dzal nebesk� tajomstv� a hovoril bezcie�ne a ka�d� by potom bol ��astn� a t�m by to skon�ilo, alebo by ste to pova�ovali len za nejak� inform�ciu, ktor� ste prijali, potom by som tu po�kodzoval nebesk� princ�py. Keby to bolo tak, Li Chung-�� by tu nebol schopn� dnes st�, bol by potrestan� a nikto by nevedel, kde je. Pri vyu�ovan� Fa som bol zodpovedn� ku ka�d�mu, aby ste sa mohli kultivova� nahor. Uv�dzal som to do praxe, neust�le som bol zodpovedn� k �u�om a naozaj s� mnoh�, ktor� kultivovali dobre. To teda ukazuje, �e to, �o rob�m, nie je bez ��elu alebo nie�o �ahkov�ne, �o by som robil na n�hly podnet. V skuto�nosti bola t�to z�le�itos� napl�novan� pred d�vnymi �asmi v hist�rii a pln� pr�pravy prebiehali dlho. Dnes ste schopn� tu sedie� a po��va� Fa, a to je v�aka v�mu karmick�mu vz�ahu, a va�a pr�le�itos� pri�la. Bez oh�adu na to, ko�kokr�t ste sa v �udskom svete reinkarnovali, va�a pr�le�itos� pri�la dnes, a preto m��ete z�ska� Z�kon.
Aj ke� Budha ��kjamuni nevidel, ak� ve�k� tento vesm�r naozaj je, ani to ako mikroskopick� a� m��e by�, to, �o videl, bolo v skuto�nosti dos� mikroskopick�. Videl, �e v jednom zrnku piesku je tritis�c nekone�n�ch vesm�rov. �o sa mysl� �tromi tis�ckami nekone�n�ch vesm�rov�? Napr�klad, v na�ej Mlie�nej ceste Budha videl, �e tam existuje tri tis�c syst�mov �udsk�ch bytost� s nebom a zemou a �e v t�ch syst�moch �ivotov, kde s� Bohovia a Budhovia, existuj� tie� spolo�nosti rovnak� ako t�, kde existuj� �udia. V ka�dom nekone�nom vesm�re s� nespo�etn� bytosti, rovnako ako v syst�me, v ktorom existuj� bo�sk� bytosti a pozemsk� �udia. Budha povedal, �e v ka�dom zrnku piesku s� tie� tri tis�cky tak�chto nekone�n�ch vesm�rov. Prem���ajte o tom teda: to, �o ��kjamuni pop�sal, je ve�mi mikroskopick� a ve�mi ve�kolep�. Toto nie je nie�o pr�li� ��asn�ho na to, aby to bola pravda. D�m v�m pr�klad. Zem sa ot��a okolo Slnka a vedci teraz objavili, �e elektr�ny sa rovnak�m sp�sobom ot��aj� okolo at�mov�ho jadra. Ako sa to l�i od Zeme ot��aj�cej sa okolo Slnka? Je to to ist�. Ke� sa elektr�n zv��� na ve�kos� Zeme, uvid�te, �e s� na �om �ivoty, ko�ko je tam �ivotov a ak� podobu tieto �ivoty prevzali. Na e�te mikroskopickej��ch �rovniach s� e�te mikroskopickej�ie �ivoty. ��kjamuni povedal, �e jedno zrnko piesku obsahuje tritis�c nekone�n�ch vesm�rov. Pokia� to sledujeme nadol t�mto sp�sobom, pod�a te�rie, ktor� u�il ��kjamuni � konkr�tne, �e existuje tritis�c nekone�n�ch vesm�rov v jednom zrnku piesku � nie je pravda, �e tie tri tis�cky nekone�n�ch vesm�rov v zrnku piesku maj� tie� � podobne ako v �udskom svete � rieky, potoky, moria a oce�ny? Maj� potom v sebe rieky, potoky, moria a oce�ny tie� piesok? Obsahuj� zrnk� piesku v nich tie� tritis�c nekone�n�ch vesm�rov? Tak�e ke� sa nasleduje t�to logika, nie je pravda, �e piesok v tom piesku tie� obsahuje tritis�c nekone�n�ch vesm�rov? Zistil som, �e je ich to�ko, �e ich nemo�no spo��ta�, a v�etky ve�k� osvieten� bytosti na e�te vy���ch �rovniach veria, �e bytosti a hmota sa st�vaj� tak�mi mikroskopick�mi, �e to nem� konca. Ak� a� mikroskopick� m��e by� hmota? Dokonca ani Bohovia a Budhovia na ve�mi vysok�ch �rovniach nem��u vidie� jej p�vod � zdroje, ktor� formuj� hmotu. Z tohto poh�adu �udsk� veda e�te nedosiahla ani pred�kolsk� �rove�! Nav�dy zostane v temnote a nemo�no ju porovna� s Budhov�m Fa. Modern� veda dok�e porozumie� len tak�m miniat�rnym �asticiam, ako s� neutr�na a kvarky. Modern� veda v skuto�nosti iba zistila pr�tomnos� neutr�n a kvarkov; nem� ich ako vidie�, nem� dostato�ne siln� mikroskop. Preto som pred chv��ou povedal, �e Budha ��kjamuni nevidel, �o je p�vodn� zdroj hmoty, ani �o s� najv��ie �astice vo vesm�re. Preto vyhl�sil: �Je tak� ve�k�, �e nem� vonkaj�ok, a tak mal�, �e nem� vn�tro.� To znamen�, �e tento vesm�r je tak� ve�k�, �e nem� �iadne hranice, a tak� mal�, �e nepatrnos� hmoty nem� konca. Budha Tathag�ta je skuto�ne ve�kolep�, ale hoci m��e vidie� takto �aleko, st�le nem��e vidie� koniec.
To znamen�, �e tento vesm�r je �irok� a rozsiahly a hmota, z ktorej sa sklad�, je mohutn� a zlo�it�. �o sa t�ka p�vodu hmoty, to u� sa potom vlastne nem��e naz�va� �hmota�. Je to moc Fa alebo povaha Zhen, Shan, Ren, ktor� formuje p�vodn� prvky do primit�vnych l�tok a tie zasa pomocou Zhen, Shan, Ren vytv�raj� vrstvy a vrstvy r�znych �rovn� l�tok, k�m sa nevytvor� e�te v��ia vrstva hmoty, a� k neutr�nam, kvarkom, at�mov�m jadr�m, at�mom, molekul�m a �alej k povrchov�m l�tkam, ktor� �udia dnes poznaj�. V�etky s� vz�jomne prepojen� touto povahou Zhen, Shan, Ren. Preto je kone�nou pravdou tohto vesm�ru Zhen, Shan, Ren a to je podstata Budhovho Fa.
Je jednoduch� tie tri slov� poveda�, ale ke� sa tento Fa rozvinie, je naozaj ve�mi ve�k�. Zhen obsahuje mnoh�, premnoh� princ�py na r�znych �rovniach, rovnako ako Shan a Ren tie� obsahuj� mnoh�, premnoh� princ�py na odli�n�ch �rovniach. Na be�nej �udskej �rovni Zhen zah��a �udskos�, spravodlivos�, etiketu, m�dros�, d�veru a mnoh� �al�ie �udsk� princ�py; Shan na �udskej �rovni obsahuje city (qing), a to v�etko s� princ�py Fa odvoden� z prav�ho, z�kladn�ho Dafa vesm�ru - Zhen, Shan, Ren.
�o sa t�ka citov, keby �udstvo nemalo city, �udsk� bytosti by sa nach�dzali v jednom z dvoch stavov: bu� bezcitnom ako mimozem��ania, alebo s�citnom ako Bohovia. �udsk� bytos� je �lovekom pr�ve kv�li tomu, �e m� city. �lovek je ��astn� alebo ne��astn� kv�li citom. �lovek nie�o m� alebo nem� r�d; je na niekoho nahnevan� alebo k niekomu in�mu priate�sk�; te�� v�s robenie nejakej veci alebo chcete zarobi� ur�it� sumu pe�az�; alebo chcete z�ska� pr�cu vo vl�de � va�e uprednost�ovanie vec� vo v�etkom, ktor� chcete robi�... chcete robi� toto, tamto ... v�etko v �udskom svete je v r�mci citov. �udsk� bytosti sa tvrdo�ijne usiluj� o veci pr�ve kv�li tomu, �e s� hnan� citmi. Na tejto �rovni �udskej spolo�nosti vytvoril Z�kon �udsk� bytosti a �udsk� dimenziu a ustanovil �udsk� stav. Kultiv�cia je v podstate z�le�itos�ou opustenia �udsk�ho stavu, zbavenie sa prip�tanost�, ktor� s� hnan� citmi, ich postupn� branie z�ahka v priebehu kultiv�cie, v d�sledku �oho �lovek pomaly st�pa nahor. Niektor� �udia si myslia, �e �ivot bez citov by bol nudn� � u� �iadne filmy, u� �iadny z�ujem o n�jdenie atrakt�vnych spolo�n�kov, u� �iadna t��ba po chutnom jedle � bolo by to tak� nudn�. Poviem v�m ale, �e takto to vyzer�, ke� sa na to pozer�te z poh�adu be�n�ho �loveka. Ke� vyst�pite do vy���ch r�, objav�te prekr�sny stav t�ch r� a zist�te, �e v�etko je tam lep�ie ako tu v �udskom svete. Tak ve�mi, �e �iadne slov� nie s� schopn� pop�sa�, ako kr�sne tam hore je. Ale ak sa z tej kr�sy chcete te�i�, budete sa musie� zbavi� t�ch be�n�ch prip�tanost� poh��an�ch citmi, ktor� m�te k �udsk�m z�ujmom. Len ke� opust�te be�n� �udsk� prip�tanosti, dostanete lep�ie veci.
V�etci ste moji �tudenti, tak�e na v�s pri va�ej kultiv�cii m��em stanovi� ve�mi vysok� krit�ri�. Ako sa kultivujete, mo�no v s��asnosti nebudete schopn� opusti� mnoh� z va�ich �udsk�ch prip�tanost�, ale nebojte sa. Keby potom, �o skon��m dne�n� vyu�ovanie Fa, bol ka�d� z v�s schopn� naplni� o�ak�vania, stali by ste sa na mieste Budhami. (Potlesk) Ale medzi za�iato�n�kmi je �a�k�, aby to niekto dok�zal. Je nemo�n� vzda� sa hne� v�etk�ho, �o je �udsk�. Ka�d� sa c�ti dobre, ke� tu sed� a po��va Fa, a je ochotn� po��va� moju predn�ku, preto�e to je ��inok mocnej sily opravdivej praxe. Energia v pravej kultiva�nej ceste je milosrdn�, harmonick� a je schopn� odstr�ni� a postara� sa o v�etky negat�vne prvky. Preto sa ka�d� c�ti dobre, ke� tu sed�. Ke� nesk�r dosiahnete v kultiv�cii ur�it� �rove�, budete schopn� dosiahnu� to ist�. Spo�iatku to nebudete schopn� dok�za�, preto�e je e�te ve�k� mno�stvo prip�tanost�, ktor� ste neopustili, a va�e spravodliv� my�lienky e�te nie s� siln�. St�le v�s do ur�itej miery vyru�ia v�etky tie em�cie medzi �u�mi a spory vzniknut� z osobn�ho z�ujmu, do ktor�ch sa v �udskej spolo�nosti dostanete. Z�rove� sa uprostred odstra�ovania karmy va�e telo nebude c�ti� dobre, nebude sa c�ti� pohodlne. Ako sa zachov�te uprostred tr�penia? Ak sa dok�ete zlep�i� a nerie�i� spor tak, ako by ho rie�ili be�n� �udia, potom sa zlep�ujete a posil�ujete svoje spravodliv� my�lienky. Ke� v�s niekto udrie, ak si dok�ete spomen�� na to, �e: �Som praktizuj�ci, ty si be�n� �lovek. Neurob�m teda to ist�,� potom sa zlep�ujete. Ak ste naozaj schopn� nevr�ti� ranu, ke� v�s niekto udrie, a nenad�va� sp�, ke� v�m niekto nad�va, ak dok�ete bra� z�ahka, ke� s vami druh� bojuj�, aby sa dostali dopredu, potom aj ke� je to len rozdiel jednej my�lienky, ste u� tis�c kilometrov od be�n�ch �ud�. Av�ak ak chcete dosiahnu� tento bod, potom mus�te robi� neust�ly pokrok vo svojej kultiv�cii medzi be�n�mi �u�mi. Mohli by ste poveda�: �Chcem to dosiahnu� hne� teraz,� ale to je naozaj �a�k�. Mus�te sa zbavi� prip�tanost� uprostred skuto�n�ch sk�senost� a sk��ok, a len potom bude to, �oho v kultiv�cii dosiahnete, pevn�.
�udsk� veda nebude nikdy schopn� dosiahnu� r�e Budhov. Pre�o? Preto�e �udsk� m�dros� je obmedzen� a riaden� vy���mi bytos�ami. Pre�o? Preto�e �udsk� bytosti boli stvoren� Bohmi a �udsk� pravdy s� prevr�ten� [v porovnan� s t�mi nad nimi]. �o je Budha? Je ru�ite�om za v�etky bytosti na jeho �rovni, ochranca v�etk�ch bytost� a obranca pravdy vesm�ru. Prem���ajte teda o tom: �udsk� bytosti maj� v�etky druhy prip�tanost�, vr�tane prip�tanosti k sl�ve, bohatstvu, citom, t��bam a z�visti, tak�e keby im bolo dovolen�, aby vst�pili do r�e Budhov, mohli by za�a� s Budhom bojova�. Ako by to mohlo by� dovolen�? Tak�e ne� dosiahnete t� r�u a poz�ciu, mus�te sa zbavi� t�chto �udsk�ch prip�tanost�, zatia� �o ste tu medzi �u�mi. Dnes s� mn�si, ktor� be�n�m �u�om hovoria: �Ty si Budha! Odriekal si Budhovo meno, tak�e sa stane� Budhom, ke� tvoj s��asn� �ivot skon�� � aj ke� to nechce�.� Je to ako ur�ka Budhu a ur�ka Fa. Mn�ch je �udsk� bytos� a dokonca aj t�, �o sa naozaj dok�u kultivova�, s� iba kultivuj�cimi. Ak sa v kultiv�cii ne�in� dobre, potom je ni��m, presne tak ako be�n� �lovek. Ak po�as kultiv�cie sprav� chyby, hriech, ktor� sp�cha, bude v��� ako ten be�n�ho �loveka a naz�va sa to �po�kodzovanie Budhovho Fa pri nosen� Budhov�ch �iat.� Tak�e neverte slepo t�m mn�chom, ktor� sa naozaj nekultivuj�. Skuto�n� kultiv�cia znamen� kultivovanie �udskej mysle a �lovek t� r�u nem��e nikdy dosiahnu�, ak sa nezbav� svojich �udsk�ch prip�tanost�. Keby sa tam �udsk� bytosti mohli dosta� pomocou vedy a technol�gie, naozaj by vypukla galaktick� vojna, vesm�rne hviezdne vojny. Ako by v�m mohol Budha dovoli� dosiahnu� to? To je oby�ajn� sci-fi a nikdy sa to nem��e sta� skuto�nos�ou. Pokia� si �udia chc� prerazi� cestu k vy���m �rovniam a spozna� vy��ie bytosti � ak chcete by� vy��ou bytos�ou alebo ak chcete naozaj pozna� pravdu vesm�ru � jedinou cestou je kultiv�cia. Je to jedin� cesta. Tak�e v�m hovor�m, v be�nej �udskej spolo�nosti, nech sa u� v bud�cnosti stretnete s ak�miko�vek prek�kami � �i u� s� to konflikty [ktor� sk��aj�] v� xinxing , niekto je na v�s nahnevan�, niekto v�s vyu��va, niekto v�s sek�ruje alebo trp�te jedn�m alebo druh�m sp�sobom � hovor�m v�m, �e to nie je nevyhnutne zl� vec. Ak sa naozaj chcete kultivova�, poviem v�m, �e va�a �ivotn� dr�ha pre v�s bude preusporiadan�. Pre�o mus� by� preusporiadan�? Preto�e �udsk� bytos� m� svoj �udsk� �ivot a ne� sa d� na cestu kultiv�cie, jeho bud�cnos� je bud�cnos�ou be�nej osoby a kto vie, ako dlho m� �i�. Niektor� �udia m��u �i� dlh�ie ako druh�, ale nikto nevie, kedy tak� �udia dostan� v�nu chorobu alebo ko�ko rokov bud� chor�. Ako by mohli tak� �udia robi� kultiv�ciu? Alebo niektor� �udia m��u prech�dza� nejak�mi ve�k�mi �a�kos�ami a tak�to scen�re by urobili kultiv�ciu nemo�nou. Ja pre v�s v�etk�ch vy�ist�m va�u cestu, odstr�nim v�etky tie veci a usporiadam va�u cestu pre kultiv�ciu. Samozrejme, toto nemo�no neuv�ene urobi� pre be�n�ch �ud�. Mo�no to urobi� iba pre kultivuj�cich.
Pre�o s� teda kultivuj�ci tak� mimoriadni? Je to preto, �e �ivot �udskej bytosti nie je zam���an� na to, aby bola �lovekom. V� �ivot nepoch�dza z tejto Zeme; v� �ivot poch�dza z vy���ch dimenzi�. ��elom v�ho �ivota je n�vrat, tak�e ke� sa objav� �elanie kultivova� sa, �iari jasnej�ie ne� zlato a Budhovia vo svete o desiatich smeroch to vidia. Ke� m� �lovek t� my�lienku � �elanie kultivova� sa � je to ve�mi drahocenn�. Pre be�n�ch �ud� nemo�no neuv�ene spravi� ni�, preto�e be�n� �udia zvy�ajne vo svojich predch�dzaj�cich �ivotoch nerobili dobr� veci a musia za to v tomto �ivote zaplati�. Keby ste neuv�ene jeho karmu odstr�nili a odstr�nili jeho �a�kosti, znamenalo by to, �e �udia m��u beztrestne robi� zl� veci. To by podkop�valo budhovsk� princ�py a Z�kon nebies. Ako by mohlo by� dovolen�, aby sa to stalo? To nejde. V�etci Budhovia, Taovia a Bohovia ochra�uj� princ�py vesm�ru a robia veci pre ochranu princ�pov Z�kona � Zhen, Shan, Ren. Preto hovor�m, �e ke� vy, kultivuj�ci, trochu trp�te alebo ke� sa stretnete s �a�kos�ami, dostanete �tyri veci. Ke� v�s druh� sek�ruj�, ke� v�s vyu��vaj� alebo ke� zasahuj� do va�ich z�ujmov, d�vaj� v�m na opl�tku cnos� a tieto [veci, ktor� z�skate] bud� premenen� v e�te v��� prospech. A zatia� �o trp�te, ste stranou, ktor� str�ca a ste stranou, ktor� trp�, tak�e karma vo va�om tele bude premenen� na cnos�. Mno�stvo utrpenia sa rovn� mno�stvu, ktor� sa premen�. Z�rove� ste kultivuj�ci a nerie�ite spory tak, ako druh�. Vo svojom srdci sa nepozer�te na probl�m tak, ako by to robili druh�, tak�e v� gong porastie. Pre�o je to tak? Je to preto, �e sa zlep�il v� xinxing. V� gong je tak� vysok�, ak� vysok� je va�a �rove� xinxingu � to je absol�tna pravda. Nie je mo�n�, aby v� gong nar�stol, pri�om v� xinxing by sa nezlep�il, preto�e tento Fa vesm�ru vl�dne v�etk�m bytostiam. V�etky l�tky v tomto vesm�re s� �ivoty a v�etky boli stvoren� pomocou Zhen, Shan, Ren. Tak�e ony tie� obmedzuj� �udsk� bytosti a ke� nesp��ate �tandardy, v�etky elementy v�m bud� br�ni� v postupe nahor. Je to ako princ�p, ktor� som kedysi vysvetlil: ak je f�a�a naplnen� �pinou hoden� do vody, ��up� � klesne priamo ku dnu. Vylejte trochu tej �piny a ona trochu st�pne; vylejte trochu viac a st�pne hore trochu viac. Vylejte z f�a�e v�etku �pinu a u� neklesne aj ke� ju budete dole tla�i�. Bude pl�va� na vodnej hladine a to je [miesto], kam patr�. Ak sa naozaj kultivujete, je to ako vylievanie �piny: stupe�, do ktor�ho ste veci vy�istili, by mal nazna�ova�, kam ste sa vykultivovali. Tak to funguje.
Je toho ve�a, o �om som chcel hovori�. Preto�e naozaj d�fam, �e pom��em ka�d�mu z�ska� viac z Fa, chcel som v�etk�m poveda� ve�a vec�, ke� som za�al hovori�. Samozrejme, nem��em v�m poveda� v�etko, �o by som chcel, ke�e �as je ve�mi obmedzen�. Kniha �uan Falun zah��a obsah nieko�k�ch s�ri� predn�ok, ktor� som uskuto�nil, ke� som vyu�oval prax v ��ne. Spojil som ich do jednej knihy a osobne som ju upravoval, ne� bola zverejnen�. Tak�e je to Fa, ktor� systematicky vedie v kultiv�cii. Teraz s� k dispoz�cii audio a video nahr�vky mojich predn�ok, tak�e m��ete doplni� svoju prax ich sledovan�m a po��van�m.
Tie� som v�m chcel v�etk�m poveda�, �e som t�to knihu, tento Fa, naplnil mocnou silou Budhovho Fa a svojimi r�znymi schopnos�ami. �i u� s� to videokazety, audiokazety alebo kniha � k�m ich sledujete, po��vate alebo ��tate, za�ijete zmeny. Pokia� ju ��tate, budete schopn� odvr�ti� chorobu. Pokia� sa kultivujete, va�e telo prejde z�sadn�mi zmenami. Pokia� vytrv�te v kultiv�cii, vyviniete si schopnosti. A uvid�te, budete po�u� i c�ti� nekone�n� po�ehnanie Dafa. Ak ste opravdiv� kultivuj�ci, d�m v�m v�etky mocn� sily Budhovho Fa. Ak sa kultivujete, z�skate ich. Samozrejme, ak sa nekultivujete, nez�skate ich.
Vn�torn� v�znamy v knihe s� hlbok� a sam� sa pri prvom pre��tan� neodhalia. Preto�e v�s �iadame, aby ste sa kultivovali krok za krokom, vo v�chodiskovom bode, na �rovni be�n�ch �ud�, je Fa na tejto �rovni, aby v�s viedol v kultiv�cii. Ke� v�ak pomocou kultiv�cie st�pnete nahor, nefungovalo by to, keby ste pre vedenie va�ej kultiv�cie na�alej pou��vali ten ist� princ�p. Napr�klad, ke� idete na stredn� �kolu a pou��vate u�ebnice z�kladnej �koly, st�le ste �iakom z�kladnej �koly. Ke� idete na vysok� �kolu a napriek tomu st�le pou��vate u�ebnice z�kladnej �koly, st�le ste �iakom z�kladnej �koly. To znamen�, �e ke� pomocou kultiv�cie dosiahnete ur�it� �rove�, Fa na tej danej �rovni sa prejav� a bude v�s vies�. Iba t�mto sp�sobom budete schopn� kultivova� sa nahor. V knihe �uan Falun som zahrnul princ�py Fa siahaj�ce od r�e be�n�ch �ud� postupne a� po najvy��iu r�u vesm�ru. Do tej knihy boli vlo�en� princ�py Fa na v�etk�ch �rovniach, aj ke� nie s� vidite�n� na povrchu. Prv� pre��tanie odhal�, ako sa sta� dobr�m �lovekom. Ke� ju ��tate po druh�kr�t, zist�te, �e to tak nie je. Po tre�om pre��tan� zist�te, �e je to kniha o opravdivej kultiv�cii. Ako ju budete ��ta� �alej, zist�te, �e je to bo�sk� kniha. Na r�znych �rovniach a v r�znych r�ach budete ma� pri rovnakej vete odli�n� pochopenia a odli�n� v�klady. Vn�torn� v�znamy zasaden� do knihy s� obrovsk�. Teraz je mnoho, premnoho �ud�, ktor� t� knihu ��taj�, a niektor� ju ��tali viac ako stokr�t a st�le ju ��taj� �alej. Dokonca aj ke� ju pre��tate desa�tis�ckr�t, nebudete ma� pocit, �e sa neoplat� ��ta� ju. Zist�te sk�r, �e s� tam mnoh� veci, ktor� ste si predt�m neuvedomili a st�le budete ma� ve�a, ve�a nov�ch pochopen�. Preto je t�to kniha tak� cenn�. Nem��em tu spomen�� ka�d� jej aspekt. Ak ste schopn� kultivova� sa, mysl�m si, �e by ste ju mali so v�etkou v�nos�ou �tudova� a ��ta� ju opakovane. Potom z�skate v�etko. V�etky ot�zky, ktor� m�te pri prvom ��tan�, bud� zodpovedan� pri va�om druhom ��tan�. Potom budete ma� nov� ot�zky, ale ke� ju budete ��ta� tret�kr�t, v�etky tie ot�zky bud� znovu zodpovedan�. Ako potom budete �alej pokra�ova� v ��tan�, budete ma� ot�zky na vy���ch �rovniach a k�m ju neprestanete ��ta�, v�etky va�e ot�zky bud� vysvetlen� a zodpovedan�.
Neviem, �i to, �o som povedal, je pod�a va�ej chuti. (Potlesk) Ve�mi mi z�le�� na tom, aby ste spravili pokrok v kultiv�cii, a tak som hovoril o veciach na vy��ej �rovni. Ak je tam nie�o nevhodn�ho, m��ete na to pouk�za�. �akujem v�m v�etk�m. (Dlh� potlesk)
(Li Chung-�, oblas� z�livu v San Franciscu, 5. okt�bra 1996)
Posad�m sa sem, aby na m�a ka�d� videl. (Potlesk)
Mnoho �ud� sa sem pon�h�alo zo vzdialen�ch miest a pri�li sem dnes skoro r�no. Viem, �e je tu ve�a �ud�, ktor� sa teraz venuj� kultiv�cii a uva�oval som o tom, �e nav�t�vim Spojen� �t�ty, aby som sa na v�s pozrel. Z r�znych d�vodov som nemal pr�le�itos� pr�s�. Teraz sa s vami m��em stretn�� a to je v�aka predur�en�mu vz�ahu. To, �e sa m��ete t�to prax u�i�, je tie� v�aka predur�en�mu vz�ahu. (Potlesk) M�m v �mysle prednies� re� v Houstone, aby som sa stretol s viacer�mi �u�mi v Spojen�ch �t�toch a po ceste som sa teda zastavil tu a stret�vam sa najsk�r s vami. (Potlesk)
Va�e znalosti tejto praxe a tohto Fa sa m��u l�i�, rovnako ako sa l�ia va�e pochopenia. Ale nech je to akoko�vek, preto�e to, �o odovzd�vam, je kultiva�n� met�da budhistickej �koly, budem pou��va� niektor� slov� z budhistickej �koly: to, �e ju m��ete z�ska�, je v�aka predur�en�mu vz�ahu. Teraz e�te neviete, ak� je vz�cny. A� si skuto�ne uvedom�te jeho vz�cnos�, poc�tite nesmierne ��astie. O t�chto princ�poch a veciach, ktor� m��u vies� kultiv�ciu ka�d�ho �loveka a ktor� u��m, nikto na verejnosti po stovky a tis�ce rokov neprehovoril � v skuto�nosti po e�te dlh�� �as. Nikto v cel�ch dejin�ch o t�chto veciach nehovoril. Ke� hovor�me o kultiv�cii, pomysl�te si na t�ch mnoh�ch kultivuj�cich v dejin�ch v osobitnom prostred� ��ny. V skuto�nosti t�to kultivuj�ci doteraz �ij� a je tie� ve�k� mno�stvo kultivuj�cich, ktor� s� rozpt�len� po celom svete. Kultivuj�ci sa v�dy vyskytovali v miestach, kam nechod� ve�a �ud�, a v�etci s� pomerne star�. Vyh�baj� sa svetsk�mu svetu a kontaktu s be�n�mi �u�mi, a tak o nich be�n� �udia nevedia.
Ako sa s��asn� veda a technol�gia vyv�ja a ke� �udia klad� st�le v��� d�raz na takzvan� skuto�nos�, ozajstn� dejiny �udstva a ozajstn� veci sa postupne ods�vaj� nabok. V modernej dobe, zaka�d�m ke� �udia o t�chto veciach hovoria, v�dy to vyzer� akoby rozpr�vali rozpr�vky, aj ke� v skuto�nosti to tak nie je. Pre�o je to tak, �e ozajstn� n�bo�enstv� a mnoh� starobyl� legendy nestratili na sile a pretrvali tis�ce rokov? Mus� to ma� svoje d�vody. V be�nej �udskej spolo�nosti tie� existuje mnoho, mnoho �kazov, ktor� si nevieme vysvetli� � stret�vame sa s nimi, po��vame o nich alebo ich sami c�time � a nemo�no ich vysvetli� dne�n�m sp�sobom myslenia alebo vedeck�mi te�riami. Je to preto, �e veda e�te nie je dostato�ne vyspel�, a ani vo svojom rozvoji nedok�e dosiahnu� tak� vysok� �rovne. V skuto�nosti by som povedal, �e v�etky tieto veci naozaj existuj�. To len modern� �udia prehnane veria vo vedu, ktor� nie je pr�li� vyspel�, a tak sa pomocou vedy nem��u vytrhn�� z tejto dimenzie, aby uvideli pravdu.
Dne�n� veda a technol�gia, aj ke� ich �udia pova�uj� za dos� rozvinut�, s� v skuto�nosti dos� zaostal�, ke� sa porovnaj� s pravdou vesm�ru. �udia si myslia, �e po��ta�e s� ve�mi vyspel�, ale nech u� s� vyspel� akoko�vek, v skuto�nosti sa nevyrovnaj� �udsk�mu mozgu; �udsk� mozog nav�dy zostane pre �udstvo z�hadou. V bud�cnosti mnoh� �udia, ke� bud� �tudova� Fa a kultivova� sa, dosiahnu bod odomknutia gongu, osvietenie �i dov��enie, a v tej chv�li ich pochopenie �ivota, vesm�ru a hmoty prenikne do najnepatrnej��ch a bezhrani�n�ch sf�r.
Ako viete, �o sa t�ka hmoty, mikroskopick� �astice vytv�raj� v��iu vrstvu �ast�c, a n�sledne v��ia vrstva �ast�c vytv�ra e�te v��iu vrstvu �ast�c, a� sa nakoniec sformuje povrchov� hmota. Podob� sa to tomu, ako neutr�na vytv�raj� kvarky a tie potom jadr� a nakoniec at�my. Vrstva hmoty, ktor� tvor� najvonkaj�� povrch �udskej bytosti � molekulov� �astice na povrchu � je vytvoren� z r�znych mikroskopickej��ch druhov hmoty. Dne�n� vedci poznaj� iba zlo�enie mikroskopick�ch �ast�c � ten mali�k� k�sok, ktor� m��u vidie� mikroskopom. Vedia o existencii molek�l, existencii at�mov a nadol a� k neutr�nam. Av�ak �o sa t�ka toho, �o je e�te ni��ie nadol, vedci to nie s� schopn� rozozna� ani za pou�itia pr�strojov. Pokia� by bol k dispoz�cii dostato�ne siln� mikroskop, ktor� by dok�zal pozorova� rozsiahlej�iu oblas�, a ak by sme mohli pozorova� nielen jednu molekulov� �asticu alebo nieko�ko molekulov�ch �ast�c, ale keby sme namiesto toho mohli pozorova� cel� rovinu zlo�en� z mikroskopick�ch �ast�c, znamenalo by to, �e �udia nahliadli do in�ch dimenzi�. Za tie roky sa �udia nedok�zali vymani� z tohto sp�sobu myslenia a upieraj� svoju pozornos� na sledovanie jednej alebo nieko�k�ch mikroskopick�ch �ast�c. Neopustili prevl�daj�ce predstavy a nespojili ich dohromady, aby uvideli, ako vyzer� cel� rovina mikroskopick�ch �ast�c. To je to, �o naz�vame in�mi dimenziami. Je to takto jednoduch�. V s��asnosti nie je mo�n� do t�chto vec� prenikn��; dne�n� technol�gia nedok�e dosiahnu� tak� �rove�.
Pr�ve som hovoril o t�chto veciach a pou�il som k tomu jazyk a myslenie modern�ch �ud�, s� to veci, ktor� �udsk� bytosti chceli vedie�, ale zatia� im to nebolo dovolen�. Nikto doposia� �u�om neodhalil skuto�n� pravdu vesm�ru a v minulosti ju �udia nesmeli pozna�. D�vodom je, �e pod�a nebesk�ch z�konov �udia postupne klesli z ve�mi vysok�ch �rovn� nebies do be�nej �udskej spolo�nosti. In�mi slovami, spadli na Zem. Spolo�enstvo kultivuj�cich neuzn�va Darwinovu evolu�n� te�riu, preto�e �lovek sa nevyvinul z opice. Naozaj, to, �o videli vy��ie bytosti, je v skuto�nosti nie�o �plne in�. To, �o dnes empirick� veda pova�uje za pravdu, zbyto�ne vytvorilo mnoho falo�n�ch dojmov, ktor�ch skuto�n� podstatu si be�n� �udia netr�faj� odhali�. Zd� sa, �e �udia mali z t�chto nedostato�n�ch te�ri� nejak� praktick� ��itok a �e nadobudli vedeck� poznatky. V skuto�nosti je v�ak toto v�etko pre �udstvo, �ivot a vesm�r ni�iv� a nikdy to neprinesie bytostiam veci, ktor� by im umo�nili vyst�pi�. Napriek tomu existuj� �udia, ktor� si ochra�uj� svoju takzvan� u�enos� a znalosti, aby boli autoritami a str�ia, aby tieto veci neboli vyvr�ten� a br�nia ostatn�m z�ska� vy��ie pochopenie. Tak�e �udia vedia, �e niektor� z t�ch vec� s� nespr�vne, av�ak napriek tomu emot�vne br�nia svoje iracion�lne spr�vanie. Pokia� ide o pravdu vesm�ru, �udia sa pred �ou uzavreli. Kultiv�cia m��e �loveku pom�c� skuto�ne sa zlep�i� a kultivuj�ci m��u vidie� pravdy �ivota a vesm�ru a pr�s� s nimi do styku.
Modern� veda uzamkla dne�n� �udstvo tak tesne, �e �udia pova�uj� tieto pravdy za �povery�. Napriek tomu by mal vedec alebo �lovek s nez�visl�m myslen�m tieto veci � aj keby to boli povery � presk�ma�, aby zistil, pre�o sa tak�to veci pova�uj� za povery a pre�o �udia chc� by� pover�iv�. V dne�nej dobe sa v�ak t�chto vec� takmer nikto neodva�uje dotkn��. Mysl�m, �e v Spojen�ch �t�toch je to ove�a lep�ie, preto�e myslenie mnoh�ch �ud� tu nie je nato�ko obmedzen�. Napriek tomu put� vytvoren� modernou empirickou vedou sp�sobili, �e si �lovek uzamkol svoju vlastn� myse�. Potom je ve�mi �a�k� spozna� pravdu �ivota, vesm�ru a hmoty.
�lovek m��e uvidie� pravdu vesm�ru prostredn�ctvom kultiv�cie, najm� s pomocou Budhovho Fa. Ale dnes �udia veria len v modern� vedu a myslia si, �e v�etky tieto veci patria do teol�gie alebo do n�bo�enstva a nie s� vedeck�. V skuto�nosti je to v�ak jedin� sp�sob, ako �lovek m��e pr�s� k pochopeniu vesm�ru. Ako viete, s�m Einstein v neskor�ch rokoch veril n�bo�enstvu. Mnoho �ud�, ktor� s� dos� uzn�van� v oblasti vedy, sa nakoniec priklonili k n�bo�enstvu. Objavili, �e princ�py, ktor� n�bo�enstv� u�ia, s� e�te vy���mi pravdami. Pochopenie �udstva je obmedzen� a v okamihu, ke� veci presiahnu hranice t�chto znalost�, veda sa st�va bezmocnou. Budhov Fa na druhej strane dok�e vysvetli� v�etky javy vo vesm�re. T�to �udia objavili, �e to, �o Bohovia u�ili, je e�te vy��ia veda, a tak vst�pili do n�bo�enstva.
Samozrejme, tento Fa som odovzd�val formou �chi-kungu, v skuto�nosti v�ak to, �o zah��a, je ohromn�. S� to veci, o ktor�ch v cel�ch dejin�ch nikto nikdy nehovoril, av�ak ja ich teraz odha�ujem. Ak dok�ete svedomito ��ta� knihu, �uan Falun, zist�te, �e je neuverite�ne vz�cna. S� v nej odhalen� mnoh�, mnoh� tajomstv�, a dokonca aj r�chle povrchn� pre��tanie �loveku zna�ne prospeje. Tento �lovek sa v z�kladn�ch pojmoch dozvie, ako by� �udskou bytos�ou. �udia, ktor� sa nechc� venova� kultiv�cii, v�ak v �uan Falune neuvidia vn�torn� v�znamy ani vy��ie pravdy. Av�ak to, �o je vn�tri, je jednoducho ohromn�, a �loveku to m��e pom�c� kultivova� sa k dov��eniu. A vedie �alej ako je dosiahnutie dov��enia � m��e bytosti umo�ni�, aby vyst�pila do e�te vy���ch r�.
�udia vedia, �e kultiv�cia je nie�o in� ne� len udr�iavanie telesnej zdatnosti. Keby som v�m chcel odovzda� prax, ktor� by sl��ila len na udr�iavanie v�ho zdravia, neu�il by som Fa, ktor� je tak� obrovsk�. Rob�m to takto pr�ve preto, �e chcem, aby ste vy v�etci z�skali tento Fa, pr�ve preto, aby som v�m odovzdal tieto pravdy vesm�ru, a pr�ve preto, aby som v�m umo�nil kultivova� a zdokona�ova� sa tak, �e dosiahnete vy��ie �rovne a budete schopn� vyst�pi�. Ak sa v priebehu kultiv�cie dok�ete spr�va� tak, ako som op�sal, potom v�s t�to kniha povedie k dosiahnutiu tohto cie�a. Ale �udia, ktor� sa nechc� kultivova�, toto v�etko neuvidia. Pre�o to nem��u uvidie�? Zvy�ajne, ke� niekto ��ta t�to knihu po prv�kr�t, zist�, �e kniha u�� princ�py, ako by� dobr�m �lovekom. Ke� ju ��ta druh�kr�t, nebude to u� rovnak�; v tom �ase uvid�, �e t�to kniha je o kultiv�cii. Ke� ju bude ��ta� tret�kr�t � pokia� ju skuto�ne dok�ete pre��ta� trikr�t po sebe � potom t� knihu pravdepodobne u� nebude chcie� odlo�i�. V�dy ke� bude ma� �as, bude ju bra� do r�k a ��ta� a pochop�, �e ide o bo�sk� knihu.
Mo�no ste si v�imli, �e gramatika a lingvistick� stavba knihy nie s� z poh�adu liter�rnych pravidiel celkom �tandardn�. Dne�n� �tandardizovan� jazyk nedok�e poja� ve�mi hlbok� v�znamy, a tak som od neho upustil a pri vyu�ovan� nepou��vam modern�, dokonale �tandardizovan� gramatiku. Navy�e som pou�il mnoho oblastn�ch dialektov, preto�e �tandardizovan� jazyk a �tandardizovan� term�ny nie s� schopn� niektor� veci vysvetli� tak dobre. Pou��vam tie� mnoh� n�bo�ensk� v�razy a �udov� v�razy zo starej ��ny, ktor� s�visia s kultiv�ciou. Tak�e tento Dafa vyu�ujem t�m najbe�nej��m a �udov�m jazykom, najzrozumite�nej��m a najjednoduch��m jazykom. Vzdelan� �udia, ako aj t� bez vzdelania, tomu m��u porozumie� a v�etci sa m��u kultivova�. Ale to, �o kniha obsahuje, je ve�mi, ve�mi hlbok�.
Mali by ste vedie�, �e tu hovor�me o kultiv�cii. Ak by som u�il �ud� �chi-kung pre udr�iavanie kond�cie, sta�ilo by, aby som u�il len to, ako �chi-kung upravuje �udsk� d�chanie a upokojuje myse�. Tieto met�dy by sta�ili na dosiahnutie cie�a uzdravenia a udr�iavania kond�cie. Ale ak sa m� �lovek kultivova� k vy���m �rovniam, potom mu tieto veci nijako neposl��ia, preto�e nedok�u vies� kultiv�ciu �loveka k vysok�m �rovniam. Je to ako ke� chod�te do �koly. Ak chcete �s� na vysok� �kolu, budete potrebova� znalosti z�kladnej a strednej �koly ako z�klad. Na z�kladnej �kole pou��vate u�ebnice pre z�kladn� �koly a na strednej �kole u�ebnice pre stredn� �koly, a ke� ste nakoniec na vysokej �kole, �tudujete pod�a osnov vysokej �koly. Ak by ste na vysokej �kole pou�ili u�ebnice z�kladnej �koly, st�le by ste boli �iakom z�kladnej �koly. Je to preto, �e by ste sa nenau�ili veci z vysokej �koly. Ke� sa neu��te vy��� Fa, nem��ete sa kultivova� vy��ie. Tak�e aby va�a kultiv�cia mohla smerova� k vy���m �rovniam, potrebujete vy��ie� princ�py, ktor� v�s bud� v kultiv�cii vies�.
�uan Falun m� vn�torn� v�znamy ve�mi vysokej �rovne, ale �lovek, ktor� sa na knihu pozer� len povrchne, ich neuvid�. T� ist� veta, ke� si ju pre��ta� potom, �o si sa zlep�il, zist�, �e u� m� odli�n� v�znam, ako mala predt�m, a to je v�znam na inej �rovni. Je to ur�ite tak. �iadna in� kniha to nedok�e, preto�e �iadna nie je knihou kultiv�cie a s� obmedzen� na te�rie oby�ajn�ch �ud�. Tento Z�kon v�ak �plne prekra�uje te�rie oby�ajn�ch �ud�, a tak s� jeho vn�torn� v�znamy obrovsk�. Nakoniec, hovor�me tu o kultiv�cii. To, �o budhistick� �kola naz�va �za�atie kultiv�cie z �rovne oby�ajn�ch �ud�, tu ja naz�vam �praktizovanie v Z�kone trojit�ho sveta�, �o sa tie� naz�va kultiv�cia �udsk�ho tela. V tejto etape sa mus� zlep�i� ve�mi mnoho str�nok �loveka. Zd� sa, �e v minulosti sa v��ina z toho, �o bolo nap�san� v knih�ch o kultiv�cii, zaoberala kultiv�ciou tela, a hovorilo sa o t�chto veciach, aj ke� ve�mi hmlisto.
Ak by v�m t�to kniha bola schopn� poskytn�� vedenie iba v praxi v Z�kone trojit�ho sveta, neboli by ste schopn� vykultivova� sa za Tri r�e. Preto t�to kniha mus� obsahova� princ�py kultiv�cie �udsk�ho tela a princ�py r�znych �rovn� Troch r� [a �s�] a� po princ�py za Tromi r�ami. Kultivuj�ci je schopn� dosiahnu� ur�it� �rove� iba vtedy, ke� ho bud� vies� princ�py tej �rovne, a iba s veden�m e�te vy���ch princ�pov sa m��ete vykultivova� k e�te vy���m �rovniam. In�mi slovami, predt�m ako sa budete m�c� vykultivova� na �rovne za Tromi r�ami, musia tam by� princ�py t�chto �rovn�. Podob� sa to tomu, �o som hovoril o choden� do �koly. Keby t�to kniha nemala tak� rozsiahle vn�torn� v�znamy, neboli by ste sa v�bec schopn� kultivova� � to som t�m myslel. Z�kon, ktor� dnes odovzd�vam, sa l�i od toho, �o u�ia in� majstri �chi-kungu, preto�e tamt� majstri �chi-kungu u�ia �ud� veci, ktor� sa t�kaj� iba lie�enia a udr�iavania telesnej kond�cie. T�m nehovor�m, �e �rovne in�ch �chi-kungov�ch majstrov nie s� vysok�, alebo �e nie s� dobr� a podobne. To nie je m�j z�mer. Hovor�m len, �e nikto nikdy neurobil ni� podobn�. Viem, �e som dnes jedin�, kto toto rob�. ��tali ste knihu a mnoho �ud� u� vie, �o rob�m. Ani v ��ne, ani inde na celom svete nikto in� toto nerob�, preto�e to nie je mal� z�le�itos�. ��elom je vies� �ud� k vy���m �rovniam, tak�e ke� to raz za�ne, ot�zky, ktor� s� v tom zahrnut�, bud� obrovsk�.
Spravodliv� Z�kon sa odovzd�va �a�ko. Viete, �e Je�i�a vtedy za to, �e odovzd�val spravodliv� Z�kon, pribili na kr�. ��kjamuni, nevidel in� alternat�vu, len vyda� sa cestou nirv�ny. V be�nej �udskej spolo�nosti je ve�mi ve�a konven�n�ch predst�v a rozli�n�ch �udsk�ch hnut� � vr�tane n�bo�ensk�ch hnut� a obrovsk�ho mno�stva �al��ch prvkov � a tieto si vytvorili svoje vlastn� prostredia. Prvky, ktor� obsahuj�, maj� pozit�vnu ako aj negat�vnu str�nku, a t� negat�vna str�nka je silou zla. V �udskej spolo�nosti obsahuje ka�d� pozit�vna vec veci, ktor� s� negat�vne, a tieto negat�vne veci m��u �u�om �kodi�, utl��a� ich, �to�i� na nich a utl��a� ich politickou silou alebo r�znymi prostriedkami. Tak�e odovzd�vanie spravodliv�ho Z�kona je naj�a��ie. Je ir�niou, �e ke� zl� �udia ��ria zl� praxe, nikto sa o to nestar�.
V o�iach Budhu v�etky bytosti trpia. Je�i� povedal, �e by ste mali milova� nielen svojich priate�ov, ale aj svojich nepriate�ov. Oni s� milosrdn� ku v�etk�m bytostiam, preto�e zachra�uj� �ud� vo svete. Potom ak ako kultivuj�ci nedok�e� vo svojej osobnej kultiv�cii milova� be�n�ch �ud�, ktor� boli niekedy proti tebe, nestane� sa Budhom. Tak� je pravda, preto�e kultivuj�ci musia by� milosrdn�. By� milosrdn� znamen� opusti� v�etku minulos� a hnev vo�i be�n�m �u�om a znamen� to nevytv�ra� si prip�tanos� k ni�omu, �o s be�n�mi �u�mi s�vis�, neh�ada� sl�vu ani zisk be�n�ch �ud� a opusti� �udsk� prip�tanosti. Znamen� to bra� v priebehu kultiv�cie z�ahka v�etko s�visiace s be�n�mi �u�mi a to je sp�sob, ak�m sa od toho m��ete oslobodi�.
Samozrejme, po�iadavky, ktor� som tu spomenul, m��u by� o nie�o vy��ie, ne� je obvykl�, preto�e to, �o odovzd�vam, nie je priemern� druh �chi-kungovej praxe, ktor� m��ete n�js� medzi be�n�mi �u�mi. Je to naozajstn� kultiv�cia, hoci nem��e by� od �chi-kungu oddelen�. Pre�o je to tak? Je to preto, �e na vysokej �rovni je �chi-kung kultiv�ciou. Ide len o to, �e �chi-kungov� praxe, ktor� sa v spolo�nosti ��ria, s� v�etky na najni��ej �rovni kultiv�cie, kde je cie�om ma� zdrav� telo a zbavi� sa chor�b, ni� viac ne� to. To, �o rob�m ja, je nesmierne n�ro�n�, nie je to tak, �e ak by niekomu skrsol v hlave tento n�pad, bol by to schopn� robi�.
Ke� som povedal, �e to bolo ve�mi �a�k�, myslel som t�m, �e pre m�a to bolo �a�k� odovzd�va� a pre v�s to bolo �a�k� z�ska�. Mnoh� z v�s, ktor� tu sedia, maj� predur�en� vz�ah, a pravdepodobne ve�mi siln�. Mo�no si niektor� z v�s myslia, �e v�etko, �o sa tu odohr�va, vyzer� oby�ajne. [Mo�no uva�ujete:] �Jednoducho som uvidel t�to knihu,� alebo �Jednoducho som sa dozvedel o tomto Z�kone,� �N�hodou som sa dozvedel o �u�och, ktor� sa venuj� tejto praxi,� alebo �Bolo pre m�a prirodzen� za�a� t�to prax �tudova�, ke� mi o nej priate� povedal.� Ke�e t�to be�n� �udsk� spolo�nos� je v stave il�zie, nestane sa, �e v�m nebesk� bytos� prelet� ponad hlavou a povie, aby ste sa �li u�i� tento Fa. Takto sa to nestane, preto�e to by rozpt�lilo il�ziu v be�nej �udskej spolo�nosti. Ak by bol tento iluz�rny stav naru�en�, neexistovalo by tu osvietenie a bolo by �a�k� robi� kultiv�ciu. Z tohto d�vodu si �udia myslia, �e v��ina vec�, s ktor�mi sa stret�vaj�, s� n�hodn�; v skuto�nosti tieto veci nemusia by� n�hodn�.
Ke� som hovoril so �tudentmi v ��ne, spomenul som, �e si to mnoho �ud� neuvedomuje. Chcem poveda�, �e mo�no m�te dojem, podobne ako ch�pete in� veci svojho be�n�ho �ivota, �e ste sa jednoducho len z��astnili tejto predn�ky, ale s najv��ou pravdepodobnos�ou ste po�as nieko�k�ch, alebo mo�no po�as desiatich �i nieko�k�ch desiatok minul�ch �ivotov prech�dzali �a�kos�ami, aby ste tento Z�kon z�skali (potlesk). Len si to neuvedomujete. Niektor� �udia pri�li o �ivot, aby mohli z�ska� tento Z�kon. Ako prech�dzate kultiv�ciou, so v�etkou v�nos�ou a l�skavos�ou v�s u��m hodnoty dobra a poskytujem v�m vedenie, preto�e viem, k�m ste boli v dejin�ch, a tie� viem, �e ste ve�a obetovali, aby ste ho mohli dnes z�ska�. Keby som v�s neu�il t�mto sp�sobom, bolo by to ako keby som v�s zradil.
Samozrejme, to, �o som povedal, je �a�k� pochopi� a je to ve�mi hlbok�. Viete, ke� �lovek �ije v tomto svete, m��e vedie� len o tom, �o sa udeje v t�ch nieko�k�ch desa�ro�iach v tejto dostupnej dimenzii, len tento mal� k�sok. Ale �ivot �loveka nie je zni�en� jeho smr�ou. Aj keby mal �s� do pekla � dokonca do osemn�stej �rovne pekla � st�le to nie je koniec. Bytos�, ktor� sp�chala z�va�n� hriechy, klesne do e�te ni���ch miest, kde m� by� odstr�nen� a zni�en�. Ke� �lovek umrie, iba sa odl�pne fyzick� telo vytvoren� z vrstvy molek�l, zatia� �o skuto�n� �ivot opust� telo v okamihu, ke� fyzick� telo zomrie. �udia s� pred smr�ou vystra�en�, ale m��em v�m poveda�, �e v skuto�nosti sa nie je �oho b�. �udia sa desia smrti, k�m maj� �udsk� myse�. �udsk� myse� je zlo�en� z fyzick�ch buniek a ke� prestane fungova�, �lovek sa bude c�ti�, akoby sa znovu narodil alebo akoby bol osloboden� � je tam pocit vzru�enia. Telo sa navy�e c�ti �ahk� a neza�a�en� fyzick�m telom, a tak sa �udsk� myse� �plne otvor�. V�etko, �o �lovek vo svojom �ivote urobil, sa bude zda�, akoby sa to stalo pr�ve pred min�tou. Ka�d� detail prebehne pred o�ami a �iadna �o i len trochu d�le�it� vec nebude zabudnut�, preto�e myse� �loveka sa �plne oslobod�. V tom okamihu si uvedom�, k�m naozaj je, a uvid�, �i veci, ktor� v �ivote urobil, boli dobr� alebo zl�. Je to akoby sa prebudil zo sp�nku.
Samozrejme, to, �o som pr�ve povedal, ste pravdepodobne nikdy nepo�uli, ale je to pravda. Viem toho o t�chto veciach ve�a a je toho ve�a, �o som videl. Porozpr�vam o jednej veci konkr�tne. Ke� som niekedy pozoroval lek�rov v nemocnici ako sa sna�ia zachr�ni� pacienta, videl som, �e ten �lovek je u� po smrti, ale t� �udia sa ho st�le pok��ali zachr�ni�. Du�a toho �loveka u� opustila telo a odi�la. Tieto dva �asopriestory maj� r�zne koncepty � r�chlos� �asu a �trukt�ra dimenzi� s� in� ako na �udskej strane a hne� ako je [bytos�] osloboden� od �udsk�ho tela, v�etko, �o sa odohralo v priebehu �ivota, vyzer� akoby sa to pr�ve stalo. Je to akoby ste sa prebudili po kr�tkom zdriemnut�. Takto sa na �udsk� bytos� pozer� Budha. �udia �ij� v il�zii a s� zm�ten� a �udsk� �ivot je kr�tky a pominute�n�.
Odovzdal som v�m v�etk�m tento Fa a nech je to akoko�vek, m�te predur�en� vz�ah, �e ste ho mohli z�ska�. Ja si mysl�m toto: preto�e ste ho z�skali, mohli by ste vyu�i� svoj vo�n� �as po pr�ci na ��tanie tejto knihy. ��tajte ju v�etci e�te viac a uvid�te, �i je v�etko tak, ako som to op�sal. Ak to tak nebude, m��ete ju presta� �tudova�. Ale ak ju budete skuto�ne poctivo ��ta�, bez toho aby som musel nie�o poveda�, nebudete ju chcie� odlo�i�, preto�e v nej uvid�te vy��ie pravdy a budete ju chcie� ��ta� �alej. Presahuje �udsk� vedomosti. Ka�d� m� budhovsk� povahu a k�m ju budete ��ta�, nebudete sa s �ou chcie� rozl��i� alebo ju odlo�i�.
Ke� som u�il tento Fa, pravdepodobne som pou�il sp�sob myslenia �ud� z pevninskej ��ny a t�to kniha je nap�san� rovnako. Ale aj ke� sa to l�i od sp�sobu myslenia alebo vn�mania vec� Ameri�anmi alebo in�mi n�rodmi a hoci sa na povrchu l�i �trukt�ra myslenia a to, ako hlboko to m��e �lovek pochopi�, vn�torn� v�znamy princ�pov Z�kona v priebehu kultiv�cie zost�vaj� rovnak�. �udia z akejko�vek oblasti, krajiny alebo akejko�vek rasy ju m��u �tudova�, tak�e ak ju ��tate, je to rovnak�. Nezaoberajte sa pri �t�diu pr�li� t�mito vecami. Mysl�m, �e to v�etci budete schopn� prija�, preto�e t�to vec sa neza�ala len po p�r d�och pr�prav. T�to vec sa za�ala pripravova� u� vo vzdialenej minulosti.
Viete u�, �e ke� sa nie�o odohr� v be�nej �udskej spolo�nosti, nie je to n�hoda, ale sk�r v�sledok zmien na nebesiach. Keby sa t�to vec nepripravovala z�rove� s v�vojom �udsk�ch dej�n, ur�ite by sa v �udsk�ch dejin�ch v�bec neobjavila. Viete, �e existuje nespo��tate�ne mnoho vy���ch bytost�. Budhistick� �kola u��, �e Budhovia s� v�ade � ich po�et je neuverite�n�. Navy�e, existuj� Bohovia, ktor� maj� formu, aj Bohovia bez formy, a t�to prenikaj� vesm�rom. Po��taj� sa medzi nich tie� mnoh� mikroskopick� l�tky, ktor� existuj� v be�nej �udskej spolo�nosti. �udia ich naz�vaj� stopov� prvky, alebo r�zne prvky vo vzduchu, a to je t� �as�, ktor� je �loveku dovolen� pozna�. S� tie� l�tky, ktor� s� mikroskopickej�ie a e�te mikroskopickej�ie, o ktor�ch �udia nevedia. Tieto v�adepr�tomn� l�tky, ktor� vyp��aj� roz�ahl� vesm�r, s� v�etko vy��ie bytosti s budhovskou povahou a v�etky z nich sleduj� �udsk� bytosti, pozeraj� sa na nich a pozoruj� ich. Preto sa ni� v �udskej spolo�nosti nestane n�hodou.
Uvedenie tohto Dafa na verejnos� ohromilo nebes� i zem. V tejto dobe to nie je v be�nej �udskej spolo�nosti vidite�n�, ale v in�ch dimenzi�ch to tak je. Nikto v dejin�ch neu�il �udsk� bytosti skuto�n� pravdu vesm�ru � nikdy. Viete, �udia ako Lao-c�, ��kjamuni, Je�i� a �al�� u�ili len t� �as� princ�pov Z�kona vesm�ru, ktor� sami videli, potvrdili a ku ktorej sa osvietili. U�ili len to, �o poznali, pri�om Z�kon vesm�ru je bez hran�c. Je nespo�etne ve�a Budhov, ktor� s� nad �rov�ou Tathag�tu a Z�kon, ktor� poznaj�, je tie� ove�a v���. Existuj� tie� obrovsk� beztvar� bytosti, ktor� �aleko presahuj� �rove� Budhu a ktor� tie� maj� budhovsk� povahu. Vesm�r nie je tak� mal�, ako si �udia v n�bo�enstv�ch mysleli. �udsk� pochopenie je obmedzen� len na t�to �udsk� spolo�nos�. �udia sa nazd�vaj�, �e pochopenie n�bo�enstva je ve�k�, ale z poh�adu Bohov na vy���ch �rovniach je ve�mi mal�.
Princ�py, ktor� u��m ja, maj� pravdepodobne e�te v��� rozsah, a ja som ich odovzdal �udsk�m bytostiam � naozaj prv�kr�t v dejin�ch. T�to vec uskuto��ujem v �udskej forme a prostredn�ctvom �udsk�ho jazyka. Rob�m t� najv��iu vec a pou��vam na to najni��iu formu kultiv�cie. V s��asnosti nie je v Amerike a ani na �al��ch miestach to�ko �ud�, ktor� by sa u�ili Dafa, ako v ��ne, a to kv�li rozdielom v jazyku i prostred�. V��ina z t�ch, ktor� sa ho v ��ne u�ia, sa naozaj kultivuje, viac ako desa� mili�nov �ud� ka�d� de� cvi�� a kultivuje sa. Ak zar�tame aj t�ch, ktor� raz cvi�ia a raz nie, dosiahne ten po�et desiatky mili�nov a po�et �ud� v ��ne, ktor� vedia o tejto praxi, dosahuje stovky mili�nov � ke� sa o nej zmienite, vyzer� to, �e o nej vie ka�d�. Nechcem v�ak, aby sa t�to prax spolitizovala, a nedovol�m, aby vst�pila do politiky. Hne� ako sa kultiva�n� prax zapletie do politiky, pokaz� sa. T�to prax sa ��ri medzi �u�mi v�lu�ne �stnym podan�m. Nepou��vame m�di�, ako napr�klad ofici�lne noviny, a ani sme pr�li� nepracovali na propag�cii. Deje sa to tak, �e ke� sa niekto, kto sa za�al kultivova�, c�ti dobre, pozve �al��ch, aby pri�li a nau�ili sa to. Ak sa jeden �lovek domnieva, �e je to dobr�, odporu�� to svojej rodine. Ka�d� vie, �e ak by o tom niekto nemal dobr� mienku, nepoz�val by svoju rodinu, aby sa to nau�ila. Ke� rodina zist�, �e je to dobr�, povzbud� svojich pr�buzn�ch a priate�ov, aby sa to nau�ili. Takto sa to ��ri medzi �u�mi. �al�ia vec je, �e t�to prax som za�al u�i� na najni��ej �rovni a postupne som prech�dzal k vy���m �rovniam, �o mi zabralo dva roky. Potom som sa �al�ie dva roky venoval skuto�n�mu u�eniu Dafa. Tak�e to zabralo celkom �tyri roky a v ��ne o tom teraz vie takmer ka�d� dom�cnos�. Aj v zahrani�� sme mali dos� ve�k� dopad a aj ke� sa �udia e�te neza�ali kultivova�, mnoh� sa o tom dozvedeli. Vplyv v juhov�chodnej �zii je pravdepodobne v��� ako v Amerike a mnoh� krajiny zalo�ili asisten�n� centr�, asoci�cie Falun Dafa, spolo�nosti Falun Dafa a tak �alej. Zaznamen�vame prudk� vzostup.
Chcem v�m tu nie�o poveda�. Slovami ��kjamuniho sa pr�ve teraz nach�dzame v Obdob� konca Dharmy, v obdob�, ke� u� Dharma nie je sp�sobil�. Znamen� to, �e tu u� nie je �iadny Z�kon. ��kjamuni povedal, �e ke� za�ne Obdobie konca Dharmy, jeho Dharma nedok�e zachr�ni� �ud�. Samozrejme, ve�a mn�chov nem��e uspie� v kultiv�cii, preto�e u� nevedia, ako sa kultivova�, nerozumej� u� sv�t�m p�smam a nie s� schopn� pochopi� ich prav� v�znam. Tak�e teraz je ve�mi �a�k� kultivova� sa. Mnoho �ud� sa dnes u�� [Dafa]. Hovor�m v�m, �e �iaden �kaz v �udskej spolo�nosti nie je n�hodn�. Tak ve�a �ud� sa ho prich�dza u�i�. Nebolo by to tak, keby neexistovalo ur�it� vesm�rne usporiadanie, �e? Hovor�m v�m, �e pre to ur�ite existuje d�vod.
�udstvo je viazan� z�konom vz�jomn�ho vytv�rania a vz�jomn�ho zabra�ovania; kde je dobro, tam je zlo. Tak�e s��asne s na��m vzostupom sa v spolo�nosti objavil n�rast pokriven�ch prax� a ve�k� po�et falo�n�ch �chi-kungov. Na povrchu sa zd�, �e ich vedie t��ba po sl�ve a bohatstve, v skuto�nosti s� v�ak mnoh� z nich prevtelen� zl� d�moni, ktor� pri�li vnies� do sveta zm�tok. Ke� ��kjamuni odovzd�val svoju Dharmu, povedal, �e vid� v �udskej spolo�nosti �p� nerest�. Dne�n� spolo�nos� je ove�a zlo�itej�ia, ne� bola t� v dobe ��kjamuniho, m� najmenej �desa� ziel� a hem�� sa skazen�mi n�bo�enstvami.
R�d by som vyjasnil, �e tu rozhodne nebudujeme nejak� n�bo�enstvo. Ak sa chce� pr�s� na�u prax u�i�, si v�tan�, a ak sa ju nechce� u�i�, m��e� od�s� � v�etko je dobrovo�n�. Povedzme, �e by sme �a don�tili sa to u�i�, nariadili ti to a n�tili �a, aby si sa to u�il, a keby si za�al, nedovolili by sme ti od�s� a musel by si s nami zosta�. Nu�, ako asi viete, to by sme robili nie�o zl�. Pokia� je prax spravodliv�, �lovek by ju mal chcie� �tudova� s�m od seba. Ak by ste niekoho n�tili u�i� sa, mohol by to robi�? Ur�ite by nerobil prav� kultiv�ciu. �lovek sa m��e kultivova� len vtedy, ke� to chce naozaj on s�m. Tak�e n�ti� niekoho, aby zostal, by nemalo zmysel. Nerob�me veci t�mto sp�sobom. Ak sa chcete u�i�, u�te sa. Ke� sa to u��te, budem za v�s zodpovedn�. Bez oh�adu na v� predur�en� vz�ah, ak sa ho chcete u�i�, budem za v�s zodpovedn�. Ak sa ho u�i� nechcete, m��ete �s� robi� �oko�vek, �o v�s pote��.
��rim tento Fa, aby som v�etk�m dal tieto ��asn� veci a priniesol im dobr� spr�vy. Mnoh� z v�s s� skuto�ne predur�en� a mali by ste z�ska� tento Z�kon; �akali ste na to, aby ste tento Z�kon z�skali. V tejto dobe �udstvo dospelo do tak�ho stra�n�ho zm�tku a mor�lka celej spolo�nosti upad�. Mnoho �ud� povedalo, �e hroz� katastrofa. Hoci v�m m��em poveda�, �e v s��asnej chv�li ni� tak� nehroz�, tento pokra�uj�ci �padok priviedol �udstvo do nebezpe�enstva. Ako to? Prem���ajme o tom: �o sa stalo z �ud� v dne�nej spolo�nosti? Deje sa to�ko skazen�ch vec�, �e sa to jednoducho ned� spo��ta�. Pre�o sa �udsk� bytos� ozna�uje za �udsk� bytos�? Ak maj� �udia �i� vo svete, musia �i� pod�a mor�lnych meradiel a noriem �udstva, a len vtedy ich mo�no nazva� �udsk�mi bytos�ami. Inak nem��u by� pova�ovan� za �udsk� bytosti. To, �e m� hlavu a kon�atiny, z teba e�te nerob� �udsk� bytos�. Opice maj� ruky a nohy tie� a existuje ve�a �iv�ch bytost� v in�ch dimenzi�ch, ktor� sa podobaj� �u�om, ale nem��ete ich naz�va� �u�mi. �udia s� �u�mi preto, �e maj� svoje �tandardy pre spr�vanie a mor�lku, ako aj mor�lne normy. Ak �udia opustia normy �udskej mor�lky � teda, ak opustia mor�lne �tandardy stanoven� pre �ud� � za�n� sa podoba� zvierat�m a potom nebesia nebud� pova�ova� �udsk� bytosti za �ud�, ale za zvierat�. Ke� tak� �as pr�de, �udstvo bude �eli� hroziv�m vyhliadkam.
Pre�o by �udstvo �elilo hroziv�m vyhliadkam? Prem���ajte o tom, toto je �udsk� dimenzia a Bohovia vytvorili Zem �peci�lne pre �udsk� bytosti, nie pre zvierat�. Tak�e ke� to nastane, hoci m��eme vidie� mnoho zl�ch �ud�, ktor� si tr�faj� spr�va� sa nekontrolovate�ne, je ve�mi pravdepodobn�, �e ich o�ak�va �pln� zni�enie. Je mnoho l�skav�ch �ud� a ve�a t�ch, ktor� sa spr�vaj� lep�ie, ne� celkov� priemer, t�to v�ak tie� upadaj�. V s��asnosti, aj ke� �lovek nedok�e za�a� s kultiv�ciou, ke� po��va t�to pravdu, ktor� u��m, prebud� sa a uvedom� si, �o sa stalo so spolo�nos�ou, a tak u� �alej nebude upada� a odvr�ti t�m od seba tie desiv� n�sledky.
Ke� raz za�nem hovori�, nem� to konca. Tieto pravdy som v�m v�dy chcel poveda�. Ke�e idem na stretnutie do Houstonu, chcel som sa s vami iba stretn�� a pohovori� o nieko�k�ch veciach, a z�rove� vyu�i� pr�le�itos�, aby som v�s videl (potlesk) a znovu v�m pripomenul, �e tento Fa je naozaj ve�mi vz�cny. U��m v�s ho a nechcem za to ni�. Toto je naozajstn� Fa, ktor�ho vz�cnos� sa ned� s ni��m porovna� a ktor� �udia chceli po stovky, ba po tis�ce rokov pozna�, ale doteraz ich to nikto neu�il. Je v �udskej povahe, �e ak h�ad�te nie�o cenn�ho, pokia� z toho z�skate �o i len mal� k�sok, aj napr�klad len jednu vetu, budete si to nadov�etko v�i�. Nezabudnete na to do konca �ivota. Ale ke� k v�m pr�de nie�o e�te vz�cnej�ieho, alebo ke� v�m to dokonca prinesiem na t�cke, [mohli by ste to prehliadnu�, preto�e sa v�m zd�,] �e to pri�lo ve�mi �ahko � a z tohto d�vodu si to mo�no niektor� �udia nebud� v�i�. �udia maj� sklon nev�i� si vec�, ktor� nadobudli �ahko. Hovor�m v�m v�ak, �e nie je in� sp�sob, [ako v�s tento Fa u�i�]. Nerobil by som to tak, �e by ka�d� musel v�ade cestova� a h�ada� ma. M��em v�m da� v�etky tieto veci, umo�ni� to spozna� �u�om, umo�ni� to spozna� viacer�m �u�om a zase raz nadviaza� predur�en� vz�ahy. M��em to robi� len t�mto sp�sobom, a je na v�s, �i si to budete v�i� alebo nie, ke� u� m�te to predur�enie, ktor� k tomu potrebujete. �udia s� schopn� veci analyzova�, a tak m��ete pos�di� sami, �i s� tieto princ�py dobr�. Mysl�m, �e budhovsk� povaha je v ka�dom �loveku, a tak by ste mali d�js� k vlastn�mu pochopeniu. (Potlesk)
Zd� sa, �e niektor� z v�s sem pri�li z ve�kej dia�ky a nikomu sa nechce od�s�.
U�en�k: U�ite�, m��eme fotografova�?
Majster: �no, m��ete.
U�en�k: M��eme v�m kl�s� ot�zky?
Majster: Urobme to takto. Nem��e n�m to trva� pr�li� dlho, ale venujem v�m e�te pol hodinu. Odpoviem na niektor� va�e ot�zky. M�m v�ak jednu podmienku: kla�te iba tak� ot�zky, ktor� s� reprezentat�vne a s ktor�mi si skuto�ne neviete rady. Nep�tajte sa na veci, na ktor� n�jdete odpove�, ke� budete ��ta� knihu. Hovor�m to, preto�e je tu ve�mi ve�a �ud�. Keby sa ka�d� z v�s sp�tal ot�zku, ani za dve hodiny by som ich nesta�il v�etky zodpoveda�. S�hlas�te s t�m?
U�en�k: M��em sa na nie�o sp�ta�?
Majster: �no, samozrejme.
U�en�k: Pre��tal som si U�ite�ovu knihu a �tudujem Fa. Povedal som o tom mnoh�m svojim priate�om a pr�buzn�m. Zauj�ma ich toto: mnoho z nich sa venovalo budhizmu. A samozrejme, mnoh� z nich boli tie� kres�ania. Radi by vedeli, �i ke� teraz za�n� �tudova� Falun Gong, m��u st�le odrieka� s�try alebo chodi� do kostola, ako boli zvyknut�?
Majster: Dobre, vysvetl�m to. P�tate sa, �i sa �udia z in�ch n�bo�enstiev m��u u�i� Falun Gong a �i to bude ma� nejak� ru�iv� ��inok. Vlastne som u� tieto veci vysvetlil vo svojej knihe, ale m��em o tom poveda� znova.
Viete, kultivovanie budhovstva nie je ako z�skanie nejakej vedomosti, ako to ch�pu be�n� �udia. Kultiv�cia budhovstva je naozaj v�na vec. Na celom svete nie je ni� tak� v�ne a ve�kolep�. Existuj� r�zne �koly kultiv�cie a princ�p ��iadnej druhej kultiva�nej cesty� je pre budhizmus rovnako d�le�it� ako pre n�s. Pr�ve som povedal, �e kultiv�cia v budhizme v Obdob� konca Dharmy nie je jednoduch�. Pre�o je to tak? V tomto �ase u� �udia nem��u pochopi� skuto�n� posolstvo sv�t�ch p�siem. Konkr�tne jeden v�ny probl�m je, �e vysvetlenia v modern�ch budhistick�ch slovn�koch sa nezhoduj� s t�m, �o ��kjamuni u�il vo svojej dobe. Napr�klad princ�p �iadnej druhej kultiva�nej cesty, ktor� Budha ��kjamuni vyu�oval, znamen�, �e ke� sa �lovek kultivuje, nemal by mie�a� r�zne praxe, nemali by teda kultivova� dve alebo viac vec� naraz. Povedzme, �e �tudujete, zen budhizmus. Potom by ste sa nemali u�i� [Budhizmus] �istej zeme. Ak �tudujete [Budhizmus] �istej zeme, nemali by ste sa u�i� Tiantai alebo Huayan. A ak sa u��te Huayan, nemali by ste sa u�i� Tiantai, ani zen budhizmus ani tantrizmus.
Pre�o je to tak? Dnes tomu �udia nerozumej�. Pokia� p�jde o Budhu, bud� ho uctieva�, a pokia� to bude Budha, nebude ich zauj�ma�, z akej praxe poch�dza, jednoducho ich bud� uctieva� v�etk�ch. Toto je z�kladn� d�vod, pre�o mn�si v dne�nej dobe nem��u v kultiv�cii uspie�. Pravda je tak�, �e ka�d� Budha vl�dne svojmu raju a ka�d� raj m� svojho Tathag�tu. Napr�klad Budha Lie�ite� vl�dne raju Lapis Lazuli, raj Kvetinov�ch girl�nd m� svojho Tathag�tu Kvetinov�ch girl�nd; Lotosov� raj m� lotosov�ho Tathag�tu a raj Najvy��ej bla�enosti m� Budhu Amit�bhu a tak �alej. Ka�d� Budha Tathag�ta m� svoj vlastn� s�bor kultiva�n�ch met�d a z�kladn� prvky princ�pov ka�d�ho z t�chto Budhov s� odvoden� z princ�pov Fa vesm�ru. Av�ak pochopenie a kultiva�n� met�da ka�d�ho Tathag�tu je odli�n�. Pre�o? Ako mo�no viete, schopnosti Budhov sa l�ia, preto�e ka�d� Budha je in�. Tento Budha m� t�to schopnos� a tamten Budha m� tamt�, ale v�etci s� v rovnakej r�i; l�ia sa len ich schopnosti. Je to podobn�, ako ke� nav�tevujete univerzitu. Ty si �tudent univerzity a on tie�. Tvoj�m odborom s� pr�rodn� vedy, zatia� �o jeho odborom s� humanitn� vedy, �al�� �lovek si vybral za odbor po�nohospod�rstvo a e�te in� astron�miu. Ka�d� je in�. V�etci s� vysoko�kol�ci, av�ak u�ebn� odbor a vedomosti, ktor� z�skavaj�, sa l�ia. Pou��vam len jednoduch� anal�giu.
Ke� ste chceli� �s� do ur�it�ho raja, budhizmus od v�s v d�vnych �asoch vy�adoval, aby ste dali s�ub, �e tam p�jdete. Napr�klad niekto si povie: �Chcem �s� do raja �istej zeme, �el�m si kultiv�ciou dospie� tam, kde je Budha Amit�bha a sta� sa jednou z bytost� Budhu, ktor� s� pod n�m,� alebo mo�no tento �lovek t��i dosiahnu� kultiv�ciou �rove� B�dhisattvy alebo Arhata. Tak�e potom, �o spravil t�to pr�sahu, sa bude kultivova� len v tejto �kole, bude ��ta� len Amit�bhove s�try a odrieka� len Amit�bhovo meno. Bude mu zak�zan� ��ta� ak�ko�vek in� s�try a to sa naz�va ��iadna druh� kultiva�n� cesta�. Ak chce� �s� do raja Kvetinov�ch girl�nd, potom by si nemal ��ta� in� s�try ne� s�tru Kvetinov�ch girl�nd. �udia si myslia, �e v�etky tieto u�enia s� predsa budhistick�mi princ�pmi a �e s� v�etky pre �ud� dobr�, ale to je len nie�o, �o si myslia �udsk� bytosti. Ak si na to ned�te dobr� pozor, veci sa pokazia. Jedna kniha p�siem obsahuje v�etky princ�py, ktor� kultivuj�ci potrebuje, od t�ch najni���ch �rovn� a� po tie najvy��ie. To len �udsk� myse� pova�uje za dobr� kultivova� sa v zmesi t�chto prax�.
�udsk� spolo�nos� bola zape�aten� a v�etci spravodliv� Bohovia, ktor� kedysi zodpovedali za sp�su �ud�, sa u� o �loveka nestaraj�. U� sa o �ud� nestaraj�, preto�e pod�a nich dne�n� �udia z�aleka nesp��aj� �tandard, a tak ich u� nechc� a nechc� ich spasi�. Pr�ve som nie�o povedal. A to, �e pre m�a je ve�mi �a�k� odovzd�va� tento Fa a �e mnoho Bohov a Budhov sa pok�silo mi v tom zabr�ni�. Myslia si, �e dne�n� �udia s� u� nespasite�n� a nemali by by� ponechan�. �udsk� bytosti si to neuvedomuj� a st�le si myslia, ako sa v �ivote maj� dobre. �udia nevedia, ak� priepastn� rozdiel je medzi mor�lkou �ud� v s��asnosti a v minulosti. Ani nevedia, ak� ohromn� je rozdiel medzi nebesami a zemou, ako sa Bohovia a Budhovia pozeraj� na �loveka, ak� �ist� s� nebes� alebo ak� s� Budhovia ve�kolep� a vzne�en�!
Rozdiel medzi �u�mi a bo�sk�mi bytos�ami je skuto�ne nesmierny. Obloha sa t�m, ktor� �ij� v �udskom svete, zd� �ist�, ale to je preto, �e �udia vidia veci o�ami, ktor� s� zlo�en� z hmoty tohto miesta. Ak by sa �udia na seba mohli pozrie� z vy���ch dimenzi�, objavili by, �e �udsk� spolo�nos�, v ktorej sa preva�uj� temn� vlny obrovskej karmy, je desivo �pinav�. Tak�e Bohovia a Budhovia sa nepozeraj� na �udstvo tak, ako si to �udia predstavuj�. �u�om je pon�kan� sp�sa, preto�e Bohovia a Budhovia maj� s �u�mi s�cit. Nie je to tak, �e ke� bude� chv�li� Budhu, Budha �a vezme [do raja]. Nie je to ani tak, �e by Bohovia a Budhovia splnili ka�d� tvoje �elanie. V skuto�nosti, nech je to Boh alebo Budha, ke� pr�de na kultiv�ciu, prikladaj� forme mal� d�le�itos�. Nech sa n�bo�enstvo akoko�vek rozrastie, st�le sa nem��e vyrovna� kultiv�cii. Ja tie� odovzd�vam �udsk�m bytostiam prax a nerob�m to preto, aby som ��ril n�bo�enstvo. Bohovia a Budhovia neuzn�vaj� n�bo�enstvo samo o sebe, len �udsk� bytosti.
�udia v�dy hovoria: �N�bo�enstvo, v ktor� ver�m, je tak� dobr�.� Vyzer� to, �e tento �lovek obhajuje Budhu, alebo obhajuje Je�i�a a P�na. V skuto�nosti to tak nie je. ��m viac je nad�en� samotn�m n�bo�enstvom, t�m viac sa prip�tava, a ��m je prip�tanej��, t�m je od Boha �alej. N�bo�enstvo je len kultiva�n� forma, ktor� zalo�ili �udia. Bez oh�adu na to, ak� �pln� alebo dokonal� m��e by� nejak� n�bo�enstvo, neznamen� to, �e sa v �om �udia vykultivovali k dokonalosti. Ke� Bohovia a Budhovia vidia �ud�, ako s�stredia svoju myse� na tieto veci, nec�tia sa ve�mi dobre. Budhovia sa nepozeraj� na formy, ktor� ste si osvojili v �udskom svete. Mo�no ste konvertovali alebo ste boli pokrsten�, ale ak va�a myse� zostala �udsk�, ak� je v tom rozdiel? Budhovia sa na tieto veci nepozeraj�, sleduj� iba, �i sa naozaj kultivujete. Pokia� si nekonvertoval a nebol si pokrsten�, dokonca ani nep�li� vonn� ty�inky a neodrieka� Budhovo meno, av�ak dr�� sa �tandardu stanoven�ho Bohmi a Budhami a svedomito postupuje� v opravdivej kultiv�cii, potom ke� �a uvidia, nem��u by� ��astnej��. Nemus� o to ani �iada� a bud� �a neust�le ochra�ova�, dohliada� na teba a pom�ha� t� v kultiv�cii. Nie je to tak? (Potlesk)
�udia hovoria: �Nem��em sa vzda� budhistick�ch kn�h�, �Nem��em sa vzda� Biblie� alebo �Nem��em sa vzda� odriekania zakl�nadiel�. To, �o nem��u opusti�, je n�bo�enstvo, nie Budha. Pozorne o tom prem���ajte a pozrite sa na to. Takto je to s veriacimi v n�bo�enstv�ch, nie? Pre�o sa toho �udia nem��u vzda�? Vyp�trajte v mysli t� z�kladn� pr��inu a pozrite sa, ako sa na t�to ot�zku pozer�te hlboko vo vn�tri. Niektor� veci sa na povrchu zdaj� by� pravdiv�, ale nie je to tak. Iba ke� opravdivo kultivuje� s�m seba, zna�� to, �e naozaj ver� v Bohov alebo Budhov. Takto sa na to pozeraj� Budhovia; nezauj�ma ich, ako dobre je n�bo�enstvo riaden�. Ako viete, mnoho �ud� v dejin�ch v kultiv�cii uspelo, ale nemuseli nutne patri� k n�bo�ensk�m skupin�m. Mnoho ve�mi cnostn�ch �ud� sa nekultivuje v n�bo�enstv�ch. Dr�ia sa pr�snych �tandardov a vo svojej mysli sa rozhodli, �e bud� dobr�mi �u�mi. Ke� to dok�u takto robi� vytrvalo a po dlh� dobu, a stan� sa e�te lep��mi, Budhovia sa o nich postaraj� a dosiahnu Dov��enie.
Princ�p, ktor� vyu�ujem ja, ke� to zhrniem, spo��va tom, �e od teba �iadam, aby si bol dobr�m �lovekom, bol e�te lep��m �lovekom a bol dobr�m �lovekom, ktor� prekro�� be�n�ch �ud�. Ak si schopn� dok�za� to, stane� sa vy��ou bytos�ou, a ke� vyst�pi� vy��ie, bude� bytos�ou v e�te vy��ej r�i. Tak�e ak tak�to �lovek nevyst�pi do nebesk�ho raja, mohol by zosta� na zemi? �udsk� bytosti s� sebeck� a s��a�iv�, bojuj� o zisk a sl�vu. To znamen�, �e �udsk� bytosti na Zemi s� in� ne� vy. To je pravda. Ke� sa s t�mito �u�mi [patriacimi k n�bo�enstv�m] rozpr�vate o t�chto veciach, potom nez�le�� na tom, z ak�ho n�bo�enstva s�, len �o ich Bohovia opustia, stane sa z toho iba spolo�ensk� forma be�n�ch �ud� a zamestnanie v be�nej spolo�nosti. [Ich n�bo�ensk� pr�slu�nos�] v skuto�nosti nem� �iaden vplyv na skuto�n� kultiv�ciu. Ale je tu ot�zka toho, �i �lovek berie kultiv�ciu v�ne. S�stredenie sa na jednu kultiva�n� cestu je naozajstn� kultiv�cia. Ak sa �lovek chce u�i� [n� Dafa], m��e. Povedz mu, �e hoci pr�slu�nos� k in�mu n�bo�enstvu nem� ru�iv� ��inok [na kultiv�ciu v Dafa], zost�va tu ot�zka toho, �i berie kultiv�ciu v�ne. Povedz mu, �e jeho n�bo�ensk� pr�slu�nos� nem� �iaden vplyv a �e veciam porozumie, ke� si pre��ta knihu. (Potlesk)
U�en�k: Videl som, �e okrem piatich cvi�en�, ktor� ste n�s nau�ili, existuje aj zostava mudier, ide o mudry, ktor� predv�dzate.
Majster: Najsk�r v�m poviem, �o s� to mudry . Mudry mo�no ch�pa� ako jazyk Budhov, sp�sob vyjadrovania, preto�e ke� chc� Budhovia nie�o poveda� a nechc� pou�i� jazyk, spravia mudry. Pri komunik�cii medzi sebou Budhovia tie� pou��vaj� my�lienky. Ke� ste videli moje tel� Z�kona, alebo ste videli Budhov �i B�dhisattvy vo svojich snoch, ke� sa s vami rozpr�vali, niekedy nepou��vali �sta. Mohli ste v�ak po�u� zvuk, ktor� od nich vych�dzal. To je komunik�cia pomocou my�lienok. V modernej terminol�gii sa to naz�va priestorov� prenos my�lienky. Mudry sa �asto pou��vaj�, ke� sa vyu�uje Fa ve�k�mu po�tu B�dhisattiev a Arhatov. Nie je to znakov� re�, ak� maj� �udia. S� posv�tnej�ie a �istej�ie, a mocn�. Je to re� Budhov, tak�e ke� sa robia mudry, je v nich sila a energia, a to, �o Budha vyjadruje, je Fa pre v�etky bytosti pod n�m. Ale mudry s� ako hovoren� slovo, a slov� sa m��u kombinova� r�znymi sp�sobmi na vyjadrenie rozli�n�ch my�lienok. Ak�ko�vek ot�zka m��e by� vysvetlen� z r�znych uhlov, tak�e nie s� pevne stanoven� alebo �tandardizovan�. Napriek tomu existuje zostava muder, ktor� sl��ia �pecificky na cvi�enie; to znamen�, �e ruky sa spoja tak, aby vytvorili ucelen� gesto, ktor� sa naz�va pevn� mudra. Napr�klad lotosov� mudra a ucelen� mudry, ktor� pou��vame pri cvi�en� � to s� pevn� mudry. Mudry s pohybom s� in� ne� pevn� mudry. Mudry, ktor� som robil ja pri cvi�en� na videoz�zname, s� pre va�u vedom� �as�, aby ich videla, pred roben�m cvi�en�, ako aj pre bytosti v in�ch dimenzi�ch. Nie je teda nutn�, aby ste sa ich u�ili. T� z v�s, ktor� sa nesk�r vykultivuj� na Budhu, bud� vedie�, ako ich robi�. (Potlesk)
U�en�k: U�ite� Li, je pravda, �e dnes do n�s v�etk�ch m��ete vlo�i� Falun?(Potlesk)
Majster: Poviem v�m, ak pristupujete ku kultiv�cii opravdivo � to znamen�, �i u� ste sem pri�li sami alebo �tudujete knihu samostatne � potom ho v�etci dostanete. Chcem tie� poveda�: ur�ite si t� knihu v�te. Mo�no si to teraz neuvedomujete, ale v�etko, �o t�to kniha vyu�uje, s� princ�py Budhu. T�to kniha zah��a v�etky kultiva�n� �rovne. To, �o vedie va�u kultiv�ciu, vlastne nie je ni� men�ie ne� Budhov Fa. Ako budete postupova� v kultiv�cii, Bohovia a Budhovia v�m pom��u. Prem���ajte o tom: kto s� t�, �o preb�vaj� na ka�dej z nebesk�ch �rovn�? Nie s� to Bohovia a Budhovia? Nie s� to vy��� Budhovia, e�te vy��� Budhovia a st�le vy��� Budhovia? Preto som v�m povedal, �e ka�d� slovo v knihe steles�uje vrstvy a vrstvy nespo�etn�ho mno�stva Budhov, kon�� to mojimi Telami Z�kona a Falunom, ktor� sa na jednotliv�ch �rovniach prejavuje tie�. Pre�o sa niektor� �udia c�tia dobre, hne� ako si vezm� knihu a za�n� ju ��ta�? Pre�o je ich karma odstra�ovan�, hne� ako ju za�n� ��ta�? Pre�o ich choroby zmizn�, hne� ako za�n� ��ta�? Samozrejme, ke� sa kultivujete, nie je to tak, �e by va�a karma bola cel� naraz odstr�nen�, na prv�kr�t v�m ju nem��eme v�etku odstr�ni�, to by bolo pr�li�. Prebieha to tak, �e zaka�d�m, ke� va�a sf�ra myslenia vyst�pi na vy��iu �rove�, je odstr�nen� �al�ia �as� karmy, a takto sa to deje, aby ste sa v kultiv�cii zlep�ovali. Tak�e sila tohto Fa je ohromn�. Prem���ajte o tom: je nutn�, aby som vkladal Falun osobne? Ak sa �primne chcete u�i� Dafa a chcete sa kultivova�, dostanete ho, nech ste ktoko�vek. Dafa sa ��ri po celom svete. Nie je mo�n�, aby som sa stretol s ka�d�m na svete. V ��ne ma videli len �tudenti, ktor� sa z��astnili mojich predn�ok; v��ina ma nikdy nevidela. Fungovala by va�a kultiv�cia bez t�chto vec�, ktor� v�m d�vam, ako napr�klad Falun? Nie, nefungovala by. Preto som do tejto knihy vlo�il svoju moc. Ak sa niekto kultivuje, hne� ako za�ne ��ta� t�to knihu, z�ska v�etko, �o v kultiv�cii potrebuje.�
V tejto chv�li je ve�k� mno�stvo �tudentov, ktor� ma v�ade h�adaj�, ale ja sa s nimi nechcem stretn��. M�m pre to svoje d�vody, predov�etk�m chcem, aby zostali tam, kde s�, a vytrvalo a pevne sa kultivovali. Ke� ma niektor� �tudenti vidia, rozru�ia sa a to ru�ivo zasahuje do ich kultiv�cie. Chcem, aby sa kultivovali s pokojnou mys�ou. Samotn� to, �e odovzd�vam tento Fa, nesta��: mus�te z�ska� Fa a tie� mus�te ma� �as na ��tanie a pevne sa kultivova�. Preto sa so �tudentmi sna��m stret�va� menej �asto. Ak by to bolo tak, �e tento Fa, ktor� u��m, by nebol schopn� postara� sa o teba bez toho, aby si ma videl osobne, potom by som toto robil zbyto�ne. Tak�e pokia� budete ��ta� knihu a ak sa budete opravdivo kultivova�, z�skate v�etko, �o m�te v tejto praxi ma�. To je zaru�en�. (Potlesk)
��kjamuniho �iaci sa po tis�ce rokov kultivovali �t�diom sv�t�ch p�siem a zvl�dli to bez toho, aby videli svojho majstra, je to tak? Fa poskytne t�m, ktor� sa opravdivo kultivuj�, v�etko potrebn�. Zvy�ajne, ke� do v�s vklad�m Falun, nedovol�m v�m, aby ste to videli. Chcem tak odstr�ni� va�u prip�tanos�, [ktor� v�s vedie k tomu,] �e sa nebudete prax u�i�, k�m v�m nie je nie�o dan�.
U�en�k: U�ite� Li, spomenuli ste, �e existuj� prav� a falo�n� qigongov� praxe. Ako rozpozn�me prav� od t�ch falo�n�ch?
Majster: Existuj� prav� a falo�n� qigongov� praxe a pre be�n�ch �ud� naozaj nie je �ahk� ich rozozna�, preto�e �tandardy, ktor� dne�n� �udia pou��vaj� na pos�denie dobr�ho a zl�ho, s� in� ne� predt�m. Ke� �lovek naozaj kultivuje, pomaly dospeje do bodu, ke� ich rozozn�. M��ete sa pozrie� na veci, ktor� ten �lovek u��. Mo�no uvid�te, �e princ�py, ktor� vyu�uje, nie s� spravodliv�, alebo zdanlivo �iada �ud�, aby robili dobr� veci, ale hlboko vn�tri t��i po peniazoch, a tak podv�dza �ud�. Kultiv�cia Budhovho Fa je v�na vec a nikdy sa nem��e mie�a� so zar�ban�m pe�az�. (Potlesk) �udia m��u pou�i� takmer �oko�vek, �o na svete existuje, na zar�banie pe�az�, nie v�ak Budhov Fa, to sa absol�tne nem��e sta�. Navy�e, mot�vom niektor�ch �ud� je sl�va a be�n� �udia s� v�dy prip�tan� k sl�ve a zisku. Falo�n� �chi-kungov� majstri ved� �ud� nadol po odch�lenej ceste a nem��u �ud� spasi�. Namiesto toho ich ni�ia.
Hriechy t�chto majstrov v skuto�nosti nie s� v�bec mal�. Ak zni�� �loveka, ktor� m� ve�mi dobr� vroden� z�klad�u a ktor� pri�iel z�ska� Fa, len si predstavte, ak� obrovsk� hriech to je. Rob� nie�o tak� zl� kv�li peniazom a bohatstvu. �Zar�banie pe�az� tak� zlo�in neospravedln�. Ke� �chi-kung v ��ne dosiahol svoj vrchol, hlavn� �as� majstrov �chi-kungu u�ila �chi-kung zadarmo. S� to t� falo�n�, ktor� ni�ia veci od chv�le, �o sa objavili. Bolo mnoho majstrov �chi-kungu, ktor� boli vynikaj�ci, ke� prv�kr�t vyst�pili na verejnos�. V ka�dom pr�pade sa kultivovala pomocn� du�a, pri�om �udsk� �as� si toho nebola vedom�. Po nejakej dobe sa tomu �loveku vyvinuli prip�tanosti k sl�ve a zisku. Ne� vy�li na verejnos�, dohliadali na nich ich majstri, a spolu s t�m tam bol tie� obmedzuj�ci vplyv ich pomocn�ch du��. Ale hne� ako za�ali by� akt�vni v spolo�nosti, uk�zalo sa, �e ich �udsk� �as� je n�chyln� k l�kadl�m svetskej sl�vy a zisku. Hne� ako za�ali po t�chto veciach t��i�, spadli. Nemali teda �iadny kung, a tak dokonca aj oni � majstri �chi-kungu � ochoreli.
U�en�k: R�d by som sa sp�tal U�ite�a: ke� my, �tudenti, dosiahneme Dokonalos�, kam p�jdeme?
Majster: M�m Falunov� raj. Existuje ve�k� mno�stvo nebesk�ch rajov a m��em v�m o nich poveda�. Zd� sa, �e mnoh� z v�s, ktor� tu sed�te, s� ve�mi dobre vzdelan�, povedan� v �udsk�ch pojmoch, tak�e v�m stru�ne nie�o poviem o koncepte vesm�ru.
�udia poznaj� iba t�to jednu dimenziu, a t� nie je tak� jednoduch�, ako jej rozumej� nasledovn�ci budhizmu. Ke� bol Budha ��kjamuni na tomto svete, osvietil sa a potvrdil mnoh� pravdy z�kladn�ho Fa vesm�ru. �udia ich v tom �ase nezaznamenali a ani nie s� zahrnut� a zaznamenan� v s�trach. Tak�e neboli zanechan� pre �ud� na tomto svete. �udia zostavili tieto sv�t� p�sma a� p�sto rokov potom, �o ��kjamuni opustil tento svet. Dok�ete si asi predstavi�, �e po p�sto rokoch nebolo jednoduch� presne si spomen��, �o ��kjamuni vo svojej dobe povedal, a toto s� s�try, ktor� tu m�me dnes. V skuto�nosti s� zna�ne odli�n� od toho, �o ��kjamuni p�vodne povedal, hoci obsahuj� niektor� budhistick� princ�py a umo��uj� kultiv�ciu. Obsahuj� len t�ch p�r vec�, ktor� �udia v minulosti smeli vedie�, a bytosti v tejto dimenzii maj� vedie� len to�ko.
Vesm�r nie je tak� mal�, ako ho vykres�uj� budhistick� s�try, a nie je ani tak� jednoduch�, ako sa v minulosti domnievali taoisti. To, �o ��kjamuni vtedy u�il, bol Fa Arhata, a Arhatov Fa je najni��� zo v�etk�ch stavov dosiahnutia. Samozrejme, u�il tie� vy��ie veci, ale z toho bolo zanechan� ve�mi m�lo. Budha ��kjamuni tie� vo svojej dobe povedal: Budhov Tathag�tov je ako zrniek piesku v rieke Gange a ka�d� z Tathag�tov vl�dne raju. Dokonca aj tento rozsah, ktor� popisoval, je pre �loveka obrovsk�. Viete, v skuto�nosti s� molekuly vytvoren� z mikroskopick�ch �ast�c a �udia �ij� medzi molekulami a plan�tami. Mlie�na cesta je v skuto�nosti �asticou vo vesm�re a priestor zlo�en� z mnoh�ch mlie�nych ciest m� taktie� svoju hranicu a povrch. A to je vesm�r, o ktorom �udia hovoria. Ale toto je v skuto�nosti len mal� vesm�r. �o le�� za t�mto mal�m vesm�rom? Modern� veda si na to netr�fne ani pomyslie� a �udsk� bytosti o tom nemaj� ani po�atia. Vesm�r nevznikol ani ve�k�m treskom.
Na nesmierne vzdialen�ch miestach za t�mto mal�m vesm�rom s� nebesk� syst�my, ktor� s� toto�n� s t�mto mal�m vesm�rom. Bohovia a Budhovia maj� svoje �rovne a Budhovia na ni���ch �rovniach nem��u vidie� t�ch na vy���ch �rovniach. V o�iach Bohov a Budhov na e�te vy���ch �rovniach je toto st�le e�te ve�mi mal� oblas�. Pre �udsk� bytosti nie je mo�n�, aby to presk�mali. �udia vedia o r�chlosti svetla, ale r�chlos� svetla nie je najr�chlej�ia. Svetlo je obmedzovan� �asom a priestorom, a �as a priestor samotn� je zlo�en� z hmoty vesm�ru. V�etko v dimenzii, vr�tane svetla, je hmotou, a ka�d� druh hmoty m� energiu. V�etci �ij� v tejto dimenzii vytvorenej z vrstvy molek�l. Nech je to vzduch, drevo, voda, kov, p�da alebo kame�, v�etko sa sklad� z �ast�c tejto molekul�rnej �rovne. V tejto dimenzii �udia nem��u vn�ma� r�dioakt�vnu energiu molek�l, preto�e �udia samotn� s� vytvoren� z molek�l. Ale molekuly maj� v skuto�nosti tie� energiu. Svetlo v �udskej dimenzii m� tie� t�to vrstvu �ast�c na svojom povrchu. Hovor�m, �e r�zne dimenzie maj� svoje vlastn� r�zne svetl� a druh hmoty, z ktorej sa svetlo v r�znych dimenzi�ch sklad�, sa l�i tie�. Kv�li rozdielom v �ase a priestore s� r�chlosti svetiel v nich tie� in�. Pozrime sa hlb�ie, at�my maj� energiu, energia jadier je silnej�ia, neutr�ny s� e�te silnej�ie, a �o sa t�ka elektr�nov, kvarkov a neutr�n, ka�d� �al�ia �rove� je silnej�ia ako t� predch�dzaj�ca, z h�adiska radi�cie a energie. ��m je �astica v tejto rade ni��ie, t�m m� silnej�iu energiu a �iarenie. Dole, na �rovni p�vodnej hmoty, je sila pre �loveka tak� ohromn�, �e ju �iadne slov� nedok�u op�sa�. Potom ale samozrejme �udsk� bytosti nikdy nem��u p�vodnej hmote porozumie�.
Hovoril som o t�chto veciach, aby som v�m povedal, �e tento vesm�r nie je tak� povrchn�, ako ho ch�pu �udia. Ko�ko r�zne ve�k�ch vesm�rov je v tomto vesm�re? Nemo�no to spo��ta�. Av�ak ak ho pop�eme vn�tri mal�ho syst�mu vesm�ru, m��eme to poveda� takto: asi tritis�c mal�ch vesm�rov tvor� vesm�r druhej �rovne, ktor� m� trochu v��� rozmer, a pribli�ne rovnak� po�et vesm�rov druhej �rovne tvor� vesm�r tretej �rovne. T�mto sp�sobom to pokra�uje �alej a �alej a� do nekone�na, aspo� �udia by to tak vn�mali. Tak�e ak� ve�k� s� �nebes�? Poviem v�m, �e �udia nikdy neobjavia, ak� roz�ahl� napokon tento nebesk� syst�m je. Ani Budhovia Tathag�tovia to nedok�u poveda�. Je jednoducho pr�li� obrovsk�. V�bec sa to nepodob� predstav�m, ktor� si �udia vytvorili svojimi znalos�ami.
Zamyslite sa nad t�m, �o som pr�ve povedal. Ak� v�znam m� t� trocha vedomost�, ktor� sa nau�ili �udsk� bytosti? S� to veci pre deti a okrem toho modern� empirick� veda odviedla �ud� �plne na scestie. Empirick� veda vytvorila mnoho nespr�vnych predst�v. �udia to mo�no v dne�nej dobe nevidia. D�m v�m pr�klad. O vesm�re, o ktorom som pr�ve hovoril, modern� empirick� veda ver�, �e vznikol �ve�k�m treskom�. Nie je to falo�n� predstava, ktor� pre v�s vytvorila? V�etci �udia tomu veria. Empirick� veda ver�, �e �lovek vznikol evol�ciou a evolu�n� te�ria u��, �e �lovek sa vyvinul z opice. V�bec to tak nie je. Nevedie v�s to nadol po zlej ceste? Sp�sob, ak�m �udia vn�maj� hmotu, je v skuto�nosti tie� zl� � dokonca aj vedomosti o z�kladn�ch veciach s� v�etky myln�. Navy�e s� �udia, �ij�c v il�zii, t�mito vedomos�ami �plne uv�znen�. S� uv�znen� �oraz tesnej�ie, a� tak ve�mi, �e �u�om nezost�va takmer �iaden priestor. Pravda vesm�ru bola [t�mto druhom vedomost�] �plne prekryt�. Za tak�chto okolnost� � v�etci o tom prem���ajte � ak chce niekto hovori� o pravde vesm�ru, prijme to t�to veda? T�to veda si vytvorila prostredie a ur�ite bude odporova�. Preto hne� ako s� spomenut� veci z vy���ch �rovn�, bude tvrdi�, �e ste pover�iv�. Takto to chod�.
Mnoho �ud� si preto vytvorilo utkvel� predstavu. Ke� �udia predch�dzaj�cej gener�cie stanovili ur�it� z�konitosti a te�rie, ako napr�klad Einsteinovu te�riu relativity, �udia ich potom pova�uj� za vrchol vedy. Myslenie �al��ch gener�ci� je potom obmedzen� t�mito vecami a ak m� niekto odvahu �s� vo svojom myslen� vy��ie alebo vo svojom v�skume zam���a prekro�i� tieto veci, okam�ite sa objavia �udia, ktor� povedia: �M��e� naozaj predstihn�� Einsteina?� Pre�o sa to deje? S��asn� fyzick� prostredie modernej empirickej vedy obmedzuje �ud�. Ak sa vynikaj�cemu vedcovi podar� prekro�i� pochopenia predch�dzaj�cich gener�ci�, objav�, �e hoci s� pochopenia predch�dzaj�cich gener�ci� pravdiv� a spr�vne vo svojej sf�re, ke� raz niekto prekro�� ich �rove�, objav�, �e ako tak� pravdiv� nie s� a v skuto�nosti sl��ia na obmedzovanie �ud�. Vynikaj�ci �lovek, ktor� mysl� samostatne, sa nebude b� ich prekro�i�. Ke� prekro��te konvencie, ktor� ustanovili in�, skuto�ne nie�o dosiahnete. (Potlesk)
U�en�k: Pl�nujeme usporiada� va�e p�sma pod�a d�tumu. Je to v poriadku?
Majster: �no, to je v poriadku. Slovo �p�smo� (jingwen) nem� �iadny zvl�tny v�znam. P�vodn� v�znam slova jingwen sa vz�ahoval k textom, ktor� sa �asto �tuduj� a ��taj�. Texty, do ktor�ch sa �asto pozer�me, sa naz�vaj� �p�sma�.
U�en�k: Ke� som meditoval, z ni�oho ni� sa objavil leopard. �o to bolo za leoparda?
Majster: Chcel si meditova�, a tak sa sna�il do teba zasahova�. Nemus� sa toho b� � ni� ti nem��e ubl�i�. (Potlesk) Preto�e som za�al robi� t�to vec, som schopn� by� zodpovedn� za praktizuj�cich. Na to sa m��ete spo�ahn��. Je to�ko �ud�, ktor� sa u�ia, a nikto nemal probl�my. Ale je tu jedna vec: mus� sa pova�ova� za praktizuj�ceho. Nebude to fungova� ak m�te strach, preto�e strach je �udsk� prip�tanos�, ktor� by sa mala odstr�ni�.�
U�en�k: U�ite� Li, v knihe ��nsky Falun Gong sme sa do��tali, �e prv� cvi�enie by sme mali opakova� trikr�t, a tak ho rob�me trikr�t. Ale pre�o nie s� pohyby r�k hore a dole a cvi�enie Nebesk�ho okruhu Falun opakovan� trikr�t (ale dev�kr�t)?
Majster: Povedal by som, �e t�to prax je ve�mi prisp�sobiv�. Ak m�te �as, m��ete cvi�i� viac, a ak ho nem�te, m��ete cvi�i� menej. Ak ste dnes zanepr�zdnen� a m�te �as len na jedno cvi�enie, je to v poriadku. Ke� nem�te �as, alebo m�te �as len na jedno opakovanie ur�it�ho cvi�en�, tak si zacvi�te len t� �as�. Ke� m�te viac �asu, m��ete cvi�enie opakova� viackr�t. Ale mali by ste cvi�enie zastavi� zaka�d�m, ke� dokon��te deviate opakovanie, to znamen�, �e by ste nemali pohyb opakova� nepretr�ite. Takto je to lep�ie. Kultiv�cia, ktor� som u�il, sa l�i od in�ch kultiva�n�ch met�d. Pri in�ch kultiva�n�ch cest�ch prax prebieha iba ke� rob�te cvi�enia a hne� ako skon��te, zastav� sa a tie veci u� �alej nie s� akt�vne. V na�ej praxi je praktizuj�ci pre�is�ovan� dvadsa��tyri hod�n denne a to sa naz�va �Z�kon kultivuje praktizuj�ceho�. Pre�o teda potom cvi��te? Posil�ujete mechanizmy, ktor� som do v�s vlo�il. Pre�o som povedal, �e pohyby by mali nasledova� mechanizmy? Pri cvi�en� sa energia vo va�ich ruk�ch zv��i a praktizuj�ci tak zosil�uje mechanizmy. ��m sa mechanizmy t�mto zosil�ovan�m stan� silnej��mi, t�m s� mocnej�ie. Potom bud� samo�inne vies� va�e pohyby.
U�en�k: Ak� je najlep�� sp�sob �tudovania Fa? M�me jednoducho ��ta� knihu, alebo ju m�me pri ��tan� ru�ne prepisova�, alebo m�me knihu len prepisova�?
Majster: V pevninskej ��ne je mnoho �ud�, ktor� sa u�ia knihu naspam�, a je tie� ve�a t�ch, ktor� knihu prepisuj�. S� tie� tak�, ktor� si ju nedok�u zapam�ta�, a tak ju len �asto ��taj�. Ak�ko�vek sp�sob je dobr�. �udia, ktor� sa nau�ili knihu naspam�, zistili, �e v�dy ke� sa dostali do probl�mov, okam�ite sa im vybavil Fa. To znamen�, �e nebud� n�chyln� rie�i� veci zle. Prepisovanie tie� sl��i na to, aby si �lovek preh�bil pochopenie. �ast� ��tanie knihy sl��i podobne k preh�beniu vlastn�ho pochopenia a prin�a neust�le zlep�enie.
U�en�k: U�ite�, nezd� sa n�m spr�vne, aby sme v�s volali �U�ite��. �U�ite�� n�m pripad� ako pr�li� be�n� v�raz, a tak uva�ujem, �e ste n�s mo�no po�iadali, aby sme v�s volali �U�ite�� kv�li okolnostiam v pevninskej ��ne. Tak�e tu v�s budeme zdravi� �Dobr� de�, Majster�. T� z n�s, ktor� maj� budhistick� pozadie, c�tia, �e Majster je nad nami v�etk�mi, a �e by to teda nemal by� �U�ite��.
Majster: �akujem. V skuto�nosti, nech ma vol�te akoko�vek, je to v poriadku � �i u� je to U�ite�, Majster alebo moj�m menom. V�etky mo�nosti s� v poriadku.
Pre�o v�m hovor�m, aby ste ma volali tak, ako chcete? Preto�e dne�n� spolo�nos� je skazen� t�mi podvodn�kmi. Niektor� sa naz�vaj� Budhami, niektor� si hovoria �ij�ci Budhovia, niektor� si dali titul Ve�k� majster a niektor� sa naz�vaj� vodcami n�bo�enstva. Nesna�ia sa v�ak v�etci o sl�vu a zisk? Hovor�m v�m, �e ma m��ete vola� ako chcete. Nie je ni� zl� na tom, ke� mi hovor�te �U�ite��. Nechcem �iadne z t�chto titulov, o tak� veci sa neusilujem. Samozrejme, ak mi ako m�j �tudent chcete preuk�za� �ctu a c�tite, �e v� u�ite� v�s naozaj zachra�uje a pom�ha v�m, potom ma z tak�ho d�vodu m��ete ur�it�m sp�sobom oslovova�, je to plne na v�s. Nem�m ni� proti tomu, ke� ma vol�te �U�ite��.
U�en�k: Je tu �al�ia vec, ktor� U�ite� pr�ve spomenul: �Nerobte to kv�li peniazom�. Z toho som z�skal dojem, �e toto je skuto�n� Budha. Samozrejme, U�ite� v knihe nehovor�, �e je Budha, ale ja c�tim, �e ke� sme praktizovali budhizmus, nikdy sme nestretli tak�hoto osvieten�ho majstra, ktor� by n�m naozaj mohol poskytn�� vedenie. Tak�e som povedal ostatn�m: �Kde n�jdete niekoho, kto od v�s nebude chcie� peniaze a aj tak v�s bude u�i� kultiv�ciu a odstr�ni va�u karmu? U� ste niekedy niekoho tak�ho videli?� Pre�o o tom teraz hovor�m? Preto�e c�tim, �e n� U�ite� je mentorom, ktor� skuto�ne pri�iel, aby viedol na�u kultiv�ciu, tak�e ma u� nezauj�maj� veci, ktor� som sa u�il v minulosti. Predpoklad�m, �e mnoh� z t�ch, �o tu dnes sedia, s� �lenovia budhistick�ch n�bo�enstiev, je tu mnoho laick�ch budhistov a tie� t�ch, ktor� �tuduj� in� veci. Mysl�m si v�ak, �e by sme oddnes mali pova�ova� n�ho osvieten�ho majstra zo ozajstn�ho U�ite�a, ktor� vedie na�u kultiv�ciu, a nemali by sme robi� in� veci. Samozrejme, netr�fam si hovori� za ostatn�ch, no aspo� ja si mysl�m, ke� u� sem U�ite� dnes pri�iel, tieto slov� s� nie��m, �o som si po roky prial poveda� a dnes som to kone�ne mohol spravi�.
Cel� svoj �ivot som sa chcel kultivova� k vy���m �rovniam, ale nikdy sa mi nepodarilo n�js� vhodn� cestu. �tudoval som tantrick� budhizmus aj nejak� �chi-kungov� praxe. Dokonca som sa ofici�lne stal �iakom jedn�ho ve�k�ho majstra. Ale c�til som sa rovnako ako predt�m a nec�til som ni�. Av�ak potom ako som po�ul U�ite�ov Fa, m��em poveda�, �e U�ite�ov Fa je Budhov Fa. Ke� som prv� de� i�iel sledoval predn�ky na videu, U�ite� povedal: �Ak sa budete opravdivo kultivova� ...�, a tak som povedal smerom k telev�zii: �Chcem opravdivo kultivova��, ale d�fal som, �e U�ite� pr�de do Spojen�ch �t�tov, preto�e v�etci, ako tu dnes sme, sme d�fali, �e U�ite� pr�de. Tak�e d�fam, �e U�ite� n�m pom��e osvieti� sa a d� n�m rady oh�adom toho, �omu by sme tu v San Franciscu mali venova� pozornos�. Toto je moje �primn� �elanie. (Potlesk)
Existuje mnoho laick�ch budhistov, pre ktor�ch je �a�k� opusti� veci zo svojich predch�dzaj�cich prax�. Tak�e m�me povinnos� pom�c� im. M�m ale ot�zku, ktor� by som sa chcel U�ite�a sp�ta� priamo, a to: �Je tu �lovek, ktor� predt�m, ke� bol budhista, po dlh� roky ��tal s�try a uctieval Budhu. Hovor�, �e v�dy ke� ��tal s�try (budhistick� s�try zo skor��ch �ias), objavila sa pr�jemn� v��a, ale ke� �tuduje knihy Falun Gongu, c�ti �udn� z�pach. U�ite� je dnes tu, a preto�e ja ni� nec�tim ani nevid�m, pros�m U�ite�a, �i by n�m t�to vec mohol tro�ku osvieti�.
Majster: Dobre. Skuto�nos� je tak�, �e v Obdob� konca Dharmy sa u� ozajstn� Budhovia o veci v �udskom svete nestaraj�. Ale ve�a zvierat, ktor� z�skali nepatrn� schopnosti, sa vy�plhalo na sochy Budhov a nechali �ud�, aby ich uctievali a starali sa o ne. Robia pre �ud� nejak� drobn� l�skavosti alebo im trochu pom�haj�. Ale ke� sa �lovek rozhodne naozaj kultivova�, tieto veci bud� zasahova�. Niektor� �udia napr�klad povedia, �e ur�it� prax vytv�ra v��u, ale v skuto�nosti t� v��u vyd�vaj� l�ky a lasice. V�ne sa v t�chto dvoch dimenzi�ch l�ia: to, �o je na tejto strane pr�jemn�, na druhej strane zap�cha. V �udskom svete s� pravdy obr�ten� a to plat� aj pre v�etko ostatn�. To, �o �udsk�m bytostiam vonia, je v skuto�nosti pre Budhu nepr�jemn�. Chc� ti zabr�ni� v tom, aby si sa u�il Dafa, a tak z�merne zasahuj� tak, �e vyd�vaj� tak�to z�pach.
Ja si mysl�m toto. Na�i �tudenti v San Franciscu by sa nemali zameriava� len na oblas� San Francisca, ale na cel� Spojen� �t�ty. �o sa t�ka toho, ako robi� kultiv�ciu, jednoducho sa dr�te tejto formy. Rob�m to, �o rob�m, aby som zanechal t�to cestu pre bud�ce gener�cie a �udia potom bud� robi� veci t�mto sp�sobom. Keby som si to prial inak, u�il by som tento Fa v kl�tore a stal sa mn�chom. Ale keby som bol mn�chom, ne�lo by to. N�bo�enstv� u� �u�om neumo��uj� z�ska� Fa v �irokej miere. Pou�il som t�to formu, aby sa �udia mohli kultivova�, tak�e by ste v tom mali takto pokra�ova�. Nie je to tak, �e hne� ako sa niekto za�ne venova� mojej praxi, bude hne� podlieha� v�etk�m mo�n�m pravidl�m a predpisom. To nie je dobr�. Ak sa niekto chce u�i�, mus� ma� mo�nos� prejs� procesom pochopenia. Ak niekto vie, �e je to dobr�, povedzte mu, aby len ��tal knihu. Ke� sa jeho povedomie zlep��, bude automaticky a svedomito robi� veci lep�ie. V tomto oh�ade s� pre laick�ch budhistov veci relat�vne jednoduch�ie. Mn�si s� v najpo�utovaniahodnej�ej situ�cii, preto�e s� �plne zablokovan� formou n�bo�enstva, a tak nie s� schopn� stretn�� sa s Fa, a ani sa ho neodv�ia dotkn��.
U�en�k: U�ite�, m�m dve ot�zky. Prv� je: U�ite� sem pri�iel a stretol sa s nami v�aka predur�en�mu vz�ahu. U�ite� n�m povedal, �e m� s nami predur�en� vz�ah. �o si teda U�ite� mysl� o na�ej �rovni � t�m mysl�m n�s ako skupinu �tudentov? M��e t�to skupina praktizuj�cich uspie� v kultiv�cii a dospie� k Dov��eniu?
Majster: Hovor�m v�m, v�etk�m ako tu sed�te � vr�tane det� � ak sa dok�ete kultivova�, cesta, ktor� pre v�s prichyst�m, v�s dovedie a� k dov��eniu. (Potlesk) Ale neradujte sa pred�asne. Pri kultiv�cii v�s U�ite� uvedie do praxe, ale kultiv�cia je na ka�dom z v�s. Spravil som pre v�s usporiadania, m��em v�s ochra�ova�, posil�ova� v�s a pretv�ra� v� gong, aby ste mohli vyst�pi� na ka�d� nov� �rove�. Ale ke� pr�de na kultiv�ciu tvojej mysle, to u� z�vis� na tebe samotnom. �o sa t�ka va�ej mysle, ke� sa dostanete do probl�mov a budete �eli� sk��kam, to, �i to m��ete vydr�a� a dok�za� to, je �plne na v�s. Samozrejme, ak to naozaj nebudete schopn� zvl�dnu�, nie�o v�m nazna��m. V takej chv�li m�m jedin� staros�, a to, �e va�e myslenie by, bez oh�adu na to, ako sa v�m sna��m nie�o nazna�i�, mohlo z�js� do pr�li�n�ho extr�mu a u� by sa nemuselo dok�za� prebudi�, a tak sa vytvor� dilema. M��em v�m poveda�, �e ke� sa v�m nepodar� prejs� sk��kou a potom budete po�u� veci, ktor� dr�dia va�e u�i, to s� skuto�ne moje tel� Z�kona, ktor� pou��vaj� nepr�jemn� slov�, aby v�s vyburcovali a nie�o v�m povedali. Je �a�k� prejs� sk��kou, ale ke� �ou prejdete a obzriete sa sp�, uvid�te, �e t� sk��ka bola �pln� ni��m a pr�de v�m nepochopite�n�, pre�o ste k tomu boli predt�m tak prip�tan�. Ke� �ou skuto�ne dok�ete prejs�, v� charakter sa zlep�� a va�a karma bude odstr�nen� � je to zaru�ene tak. Ak probl�m, s ktor�m sa stretne�, sp�sobia in�, potom ti t�to �udia daj� cnos�. Tak�e v�m hovor�m, �e utrpenie nie je zl� vec. �udia s� jedin�, ktor� si myslia, �e utrpenie je zl� vec a �e �ivot pln� utrpenia nie je ��astn�. Ale kultivuj�cemu utrpenie nielen�e odstra�uje karmu, ale z�rove� zvy�uje jeho �rove� a vedie k dov��eniu. Ak hovor�te, �e chcete by� len ��astn� medzi �udsk�mi bytos�ami a �e nechcete ani trochu trpie� a chcete praktizova� v pohodl�, potom� va�a karma nebude odstr�nen�, nezlep��te si svoj charakter a nedosiahnete dov��enie. Tak to je.�
Hoci som to povedal a� hoci tu zazneli princ�py Z�kona, ke� sa stretnete s utrpen�m, st�le je mo�n�, �e ho nebudete schopn� vydr�a�. Predt�m som hovoril jednu pravdu. Pre�o maj� Budhovia to�ko po�ehnania? Oni naozaj maj� ��astie a dlh� �ivot. Je to presne preto, �e ko�ko utrpenia vydr�al, to�ko po�ehnania sa mu potom dostane. Keby som v�m v�etk�m, ako tu dnes sed�te, povedal, aby ste to�ko trpeli, nikto z v�s by nedok�zal dospie� k dov��eniu. Ak dok�ete v kultiv�cii skuto�ne vytrva� na z�kladnej �rovni, Majster v�m pom��e odstr�ni� viac va�ej karmy. St�le plat� to, �o som povedal predt�m: mo�no ste trpeli ve�a �ivotov, aby ste mohli tento Fa z�ska�. Mnoho �ud� sem naozaj pri�lo, aby z�skali tento Fa, a tak ich utrpenie za�alo u� ve�mi d�vno. �o v�m dnes e�te ch�ba? To jedin�, �o v�m ch�ba, je zbavi� sa svojich �udsk�ch prip�tanost�. Utrpenie, o ktorom hovor�m, sa t�ka hlavne �a�kost�, ktor� sa objavuj�, ke� sa zbavujete prip�tanost�.
(Li Chung-�, 2. novembra 1996 v Pekingu)
Viem ako sa c�tite, vy mi tie� ve�mi ch�bate. Av�ak m��em v�m poveda� toto: pokia� sa usilovne kultivujete, som st�le po va�om boku. Viem tie�, �e mnoho �tudentov sa vo svojej kultiv�cii �inilo ve�mi dobre. Mnoho �tudentov je na pokraji dosiahnutia dov��enia.
V ned�vnej dobe som hovoril mnoh�m �tudentom nasledovn�. Povedal som, �e nie je �ahk� z�ska� tento Fa. Mo�no nejak� �udia mali pocit: �Po�ul som o tom, alebo mi o tom povedal priate�, tak�e to bola n�hoda, �e som uvidel t�to knihu,� alebo �Na�iel som inform�ciu o tom v novin�ch, pri�iel som, a potom som nast�pil na cestu kultiv�cie v Dafa.� V skuto�nosti si m��ete myslie�, �e je to ve�mi jednoduch� a m��ete si myslie�, �e na povrchu sa zd� by� �ahk� z�ska� tento Fa. Je to preto, �e len zriedkavo sa Boh alebo nesmrte�n� objav� a povie v�m, aby ste i�li z�ska� Fa. Vo v��ine pr�padov to prevezme be�n� formu, ako s� tieto, a dozviete sa o tom ve�mi be�n�m sp�sobom. Ale poviem v�m, �e pre v�s bolo skuto�ne �a�k� z�ska� tento Fa. Mo�no�e �a�kosti, ktor� ste zniesli v prvej �asti v�ho �ivota, sl��ili na to, aby ste z�skali tento Fa. Toto je �as�, o ktorej viete. St�le s� veci, o ktor�ch neviete. Mo�no ste trpeli a prech�dzali �a�kos�ami vo svojich minul�ch �ivotoch alebo dokonca e�te dlh�ie �asov� obdobie, aby ste z�skali tento Fa. S� aj �udia, ktor� za�ili e�te intenz�vnej�ie utrpenie kv�li tomu, aby mohli z�ska� Fa, a toto je to, o �om neviete. Ke� v bud�cnosti dosiahnete dov��enie, budete o tom v�etkom vedie� a uvid�te to. Nebolo to v�bec �ahk�. U� ste pri�li k pomerne jasn�mu pochopeniu tohto Fa. Pre�o ste schopn� kultivova� sa t�mto sp�sobom? Je to preto, �e ste spoznali, �e tento Fa nie je be�n�m Fa. D�vno v minulosti v Budhizme Budha ��kjamuni potvrdil a osvietil sa ku mnoh�m veciam a mnoho toho pre �ud� zanechal. Av�ak po�as toho, ako �udia odovzd�vali veci, ktor� Budha ��kjamuni zanechal �u�om, sa toho �asom mnoho stratilo. Navy�e, to, �o je zdokumentovan� v p�smach, bolo zmenen� alebo upraven� �udsk�mi bytos�ami. Jedna udalos� je preto v r�znych verzi�ch danej s�try pop�san� mnoh�mi r�znymi sp�sobmi a toto je jedn�m z faktorov, ktor� sp�sobil, �e to, �o Budha ��kjamuni vyu�oval, sa posunulo smerom ku koncu Dharmy. Boli tam samozrejme tie� �al�ie d�vody, ktor� zapr��inili, �e to smeruje k obdobiu konca Dharmy.
Dne�n� spolo�nos� sa stala dos� zlo�itou, tak�e �udia s� e�te menej schopn� kultivova� sa. Povedal by som, �e Fa, ktor� vyu�ujem, je ve�mi ve�k� a na�i �tudenti to pravdepodobne c�tili. Po�as hist�rie nikto nikdy �udsk�m bytostiam systematicky nevyu�oval opravdiv� princ�py Fa vesm�ru, ani nehovoril �u�om, ako sa maj� kultivova� a ako maj� �s� nahor pomocou kultiv�cie. Samozrejme, ��kjamuni bol Budha, tak�e slov�, ktor� povedal, niesli povahu Budhu. Ale m��em v�m poveda�, �e Budha ��kjamuni v skuto�nosti �u�om nehovoril z�kladn� z�kony vesm�ru. Preto Budha ��kjamuni vo svojich neskor��ch rokoch povedal: �Nevyu�oval som �iaden Fa.� Na konci povedal svojim u�en�kom, aby �brali prik�zania za svojho majstra�. Pre�o to povedal? Bolo to preto, �e Budha ��kjamuni vedel, �o sa stane v z�vere�nom obdob� konca Z�kona a to, �e Z�kon, ktor� vyu�oval, bude poprevracan�. Povedal svojim u�en�kom: �Pokia� sa budete kultivova� pod�a t�chto prik�zan�, ktor� som u�il, budete schopn� naplni� krit�ri� pre kultivuj�ceho a dosiahnu� dov��enie.� Tak�e to, �o skuto�ne zanechal �u�om, boli prik�zania.
Samozrejme, ��kjamuni bol Budha, tak�e slov�, ktor� povedal, niesli Budhovsk� povahu. Nem��ete teda poveda�, �e slov�, ktor� vyslovil, neboli Z�konom. Av�ak neboli najz�kladnej��m Fa vesm�ru alebo najvy���mi pravdami na nebesiach. Na druhej strane, to, �o som v�m dal dnes, je Fa, ktor� pokr�va v�etko � za��na od �udskej �rovne a mo�no poveda�, �e ide celou cestou a� ku najvy���m sf�ram vo vesm�re. Av�ak be�n� �udia to na povrchu v knihe �uan Falun nebud� schopn� vidie�, preto�e �udia, ktor� nechc� robi� kultiv�ciu, to pova�uj� za ukon�en� potom, ako to raz pre��tali. Ke� skon�ia s prv�m pre��tan�m, pomyslia si: �Toto je kniha, ktor� u�� �ud�, ako sa sta� dobr�m �lovekom.� Toto je pocit, ktor� m� �lovek, potom ako si ju raz pre��tal. Pravdepodobne ste mali ten pocit tie�, ke� ste sa pr�ve za�ali kultivova�. Ale ke� ju ��tate po druh�kr�t, zist�te, �e to celkom tak nie je. Ot�zky, ktor� vyst�pili vo va�ej mysli po prvom pre��tan�, bud� pri va�om druhom ��tan� v�etky zodpovedan�. Z�rove� zist�te, �e toto nie je be�n� �udsk� kniha, hoci nebudete pravdepodobne schopn� pr�s� k z�veru, �o to je. Ke� ju v�ak ��tate po tret�kr�t, zist�te, �e je to kniha, ktor� opravdivo vyu�uje kultiv�ciu. Ak ste schopn� pre��ta� ju po �tvrt� alebo piatykr�t, t� kniha v�s bude sprev�dza� po zvy�ok v�ho �ivota � nebudete ju chcie� pusti� z r�k.
Pre�o je to tak? Preto�e ako som povedal, nem��ete pou��va� princ�py be�n�ch �ud�, aby viedli va�u kultiv�ciu do r�e Budhov. T�to kniha m� v�ak hlbok� vn�torn� v�znamy a na r�znych �rovniach budete ma� r�zne pocity a pochopenia oh�adom tej istej vety. Z kn�h be�n�ch �ud� absol�tne nebudete ma� ten ist� pocit � t�to kniha obsahuje mnoho myst�ri� a z�zrakov. Nikdy som v�m neukazoval nejak� nebesk� sily a dokonca aj ke� som robil lie�enie, robil som to, aby som sa prisp�sobil okolnostiam qigongu v tom �ase. Inak by som ani nelie�il �ud�. Ak chcete pomocou kultiva�nej praxe zmeni� svoje telo, vyvin�� si v�etky nebesk� sily Budhovho Fa, neust�le si zvy�ova� �rovne a z�ska� v�etko ke� dosiahnete dov��enie, zist�te, �e v�etko z toho som spojil v tomto Fa. Pokia� ho �tudujete, va�e telo sa bude meni�. Pokia� ho ��tate, va�a myse� bude st�pa�. Pokia� sa kultivujete, dosiahnete r�zne stavy v r�znych r�ach. Ak dok�ete vytrva� v jej ��tan� a� do konca, potom pod veden�m tejto knihy dosiahnete dov��enie. Tak�to je to kniha. Be�n� �udia v�ak nebud� schopn� vidie� jej �irok� a hlbok� vn�torn� v�znamy.
Samozrejme, je tu �al�ia vec. V�etci, �o tu sedia a z�skali Fa, v�etci t�, ktor� praktizuj� Dafa, vedia, �e � a c�tili ste to v priebehu svojej kultiv�cie � v�etci ste poc�tili r�zne vn�torn� v�znamy v r�znych r�ach a �rovniach. Preto som pred chv��ou povedal, �e tento Fa nie je be�n�m Fa. Je povahou vesm�ru. Odovzdal som �u�om najz�kladnej�iu vec vo vesm�re. Samozrejme, to, �o rob�m, je obrovsk�. Opakovane som zd�raznil, �e to je Dafa (Ve�k� Z�kon). Niektor� �udia si m��u myslie�, �e som to nazval �Dafa�, preto�e som ve�a vyu�oval. V skuto�nosti to tak nie je. To, �o mysl�m pod Dafa, m� vy��ie a hlb�ie vn�torn� v�znamy.
�tudenti, ktor� sa kultivuj� na ve�mi vysok�ch �rovniach, nie�o uvidia: zistia, �e �udia nie s� jedin�, ktor� �tuduj� Fa. Bytosti na ve�mi vysok�ch �rovniach ho �tuduj� tie�. Tento Fa je jednoducho obrovsk�. V�etci, �o tu sedia, maj� predur�en� vz�ah, a preto ste z�skali Fa. R�d by som zopakoval to, �o som povedal: nie je to tak, �e ka�d� je schopn� po�u� tento Fa. Rob�te va�e cvi�enia v takom ve�kom parku, kde �udia prich�dzaj� a odch�dzaj�, av�ak niektor� �udia ho jednoducho nem��u vidie� a niektor� �udia, dokonca aj ke� pri�li, ho nechc� po��va�, tak�e aj tak nez�skaj� ni�. Nie je to tak, �e ho z�skaj� v�etci. Niektor�m �u�om sa zd� dobr�, potom ako si raz pre��tali knihu, pri�om in� ho nebud� schopn� prija�. �udia s� r�zni, ale m� to za sebou d�vody. Ako som povedal pred chv��ou, toto nie je be�n� �udsk� kniha. V USA som povedal nasleduj�ce: Pre�o je tento Dafa schopn� vies� �ud� k ve�mi vysok�m �rovniam kultiv�cie? Je to kv�li tomuto Fa. Ke� sa na �u pozer�me z ve�mi n�zkej �rovne, ka�d� veta v nej hovor� jednoduch� pravdu. Ak ste ale schopn� vidie� jej skuto�n� situ�ciu, zist�te, �e ka�d� slovo v nej m� obraz Budhu. Ak ste schopn� vykultivova� sa do ve�mi vysokej �rovne a va�e tretie oko je schopn� vidie� veci na vysokej �rovni, objav�te ur�it� jav: za ka�d�m slovom sa ukazuj� vrstvy a vrstvy po�etn�ch Budhov na r�znych �rovniach. Uva�ujte o tom, v�etci: ak� hlbok� s� jej vn�torn� v�znamy? Pre�o m� jedna veta svoje vari�cie v r�znych r�ach a pre�o sa princ�py Fa menia vo svojej celistvosti na r�znych �rovniach? Je to presne takto. Tak�e by ste nemali bra� t�to knihu ako be�n� �udsk� knihu a mali by ste si ju v�i�.
V minulosti boli �udia naplnen� bezmedzn�m re�pektom ke� spomenuli Budhu a hovorili o Budhoch, B�dhisattv�ch a Arhatoch iba pri ve�kolep�ch pr�le�itostiach. Dne�n� �udia v�ak vyslovia meno Budhu mimoriadne nedbanliv�m a povrchn�m sp�sobom. Toto je v�sledkom toho, �e neviera �udstva v existenciu Bohov sa dostala do tohto bodu. Ke�e �udia nemaj� spom�na� Budhov po mene nedbanlivo, toto je v�ny probl�m, ktor� sa t�ka toho, �i �lovek preukazuje �ctu Budhom. Ale dnes si �udia �ahkomyse�ne robia �arty z Budhov a dokonca ur�aj� Budhov, ke� jedia. Mnoho z mien ich jed�l v skuto�nosti ur�a Budhov. Vyn�raj� sa men� jed�l ako �Arhatovo jedlo�, �Budha sk��e ponad stenu� a podobne a to sa rovn� nad�vaniu a ohov�raniu Budhov. E�te hor�ie je, �e niektor� z t�ch vegetari�nskych re�taur�ci� vlastnia laick� budhisti alebo mn�si, pri�om sa zd�, �e nikto z nich nevie, �e v skuto�nosti ur�aj� Budhu. Pre�o sa mn�si a mn�ky u� nie s� schopn� kultivova�? U� nevedia ako. Dokonca si m��u myslie�: ��o je zl� na pou��van� n�zvu �Arhatovo jedlo�? Uva�ujte o tom, v�etci. Arhat nem� prip�tanos� k �iadnej v�ni �i chuti, av�ak �Arhatovo jedlo� je bohat� na v��u aj chu�. Ke� sa na to pozriete z perspekt�vy tej r�e, nie je to rovnak� ako ur�ka? Rovnako to plat� pre �Budha sk��e ponad stenu�. Nazna�uje to, �e Budha by presko�il ponad m�r, aby dostal to chutn� jedlo v �udskom svete, potom ako ho zac�ti. Nie je to ur�anie Budhu? Bol by Budha prip�tan� k �udskej potrave? Ja tu len hovor�m o dne�n�ch javoch. V skuto�nosti je mnoho vec� dos� ne�ctiv�ch vo�i Budhom. Za�li pr�li� �aleko! �udia v�bec nemaj� spravodliv� my�lienky, ke� spomen� Budhu, a dokonca sa odv�ia priamo ur�a� Budhu. Niektor� liter�rne diela a umenie podobne zlomyse�ne zobrazuj� Budhu v pokryteckom svetle � dosiahli toto �t�dium. Rozm���ajte o tom, v�etci. �o sa stalo z �udskej spolo�nosti? Hovor�m v�etk�m, �e t�to kniha � tento Dafa � som to ja, kto ho u��m. Chcem napravi� v�etko, �o nie je spr�vne. Fa obsahuje princ�py Fa Budhov, Daov a Bohov na r�znych �rovniach alebo r�ach. Tak�e by ste si skuto�ne mali v�i� t�to knihu: neh�d�te ju nedbanlivo sem a tam alebo ju len tak niekam neukladajte. Nepouk�zal som na to v �vodn�ch d�och, ke� som vyu�oval Fa a boli �udia, ktor� na nej sedeli, ke� po��vali Fa. Neobvi�oval som v�s, preto�e ste to nevedeli. Teraz ste sa dostali pomocou kultiv�cie na ur�it� �rove� a viete, �o je tento Fa. Tak�e to dnes spom�nam a hovor�m v�etk�m, aby venovali pozornos� t�mto z�le�itostiam.
Je tu �al�ia vec, o ktorej v�m pri tejto pr�le�itosti poviem. M�me mnoho �ud�, ktor� sa �inili ve�mi dobre vo svojej kultiv�cii a oni sami vedia, �e sa zd�, �e sa �inili dos� dobre. Av�ak z �asu na �as im hlavou prebehn� nejak� probl�my a nejak� veci, ku ktor�m s� be�n� �udia prip�tan� � ako r�zne em�cie � st�le maj� ��inok na ich srdce. Niektor� z t�ch �tudentov s� znepokojen�: �Ako dobre som sa naozaj kultivoval?� M��em v�m v�etk�m poveda�, �e ak ste si vedom�, �e ste praktizuj�ci, a dr��te sa �tandardu pre kultiv�ciu, potom sa nemus�te ob�va�, ke� je va�a myse� naozaj v takomto stave. Pre�o to hovor�m? Preto�e pri kultiv�cii v be�nej �udskej spolo�nosti, ak by v�etky va�e �udsk� veci a karma boli odstr�nen�, potom v�m m��em poveda�, �e by ste tu nedok�zali zosta� ani jeden de�. Neboli by ste schopn� znies� my�lienky, ktor� be�n� �udia maj� vo svojich mysliach, preto�e ka�d� jedno slovo, �iny a my�lienka be�n�ho �loveka nesie mot�v a ten mot�v je v��inou sebeck�. Preto by ste to nedok�zali znies�. Ak by ste nemali tieto veci, videli by ste ich v in�ch a ur�ite by ste ich neboli schopn� znies� pri kontakte s be�n�mi �u�mi. Mali by ste pocit, �e ka�d� slovo �udsk�ch bytost� a ka�d� �in nesie ve�mi siln� prip�tanosti. Potom by ste sa neboli schopn� kultivova� medzi be�n�mi �u�mi, nezniesli by ste ich pr�tomnos� a nemohli by ste u� robi� svoju pr�cu. Tak�e v�s postupne zbavujem t�ch povrchov�ch �udsk�ch vec�. �plne ich odstr�nim a� tesne predt�m, ako dosiahnete dov��enie.
Veci, ktor� e�te neboli odstr�nen� a v�aka ktor�m m��ete �i� medzi be�n�mi �u�mi, v�m umo�nia kultivova� sa medzi be�n�mi �u�mi. U� rob�te pokrok, ke� si uvedom�te, �e tieto veci s� zl�, a ak ste schopn� odmieta� ich, skuto�ne sa kultivujete. Ale niektor�ch vec� sa nebudete schopn� zbavi� naraz, preto�e s� to veci, ktor�ch odstr�nenie v kultiv�cii trv� dlh� �as. Malo by v�m to by� jasn�. V de� dov��enia bud� v�etky tieto veci odstr�nen�.
Navy�e, hovor�m v�m v�etk�m: kultiv�cia je skuto�ne vy�erp�vaj�ca. Ke�e praktizujete medzi be�n�mi �u�mi, budete to c�ti�, ke� op���ate prip�tanosti uprostred z�ujmov a em�ci�. Nov� u�en�ci nebud� c�ti�� br�niacu silu tak silno, ke� nevst�pili do tohto stavu. �udsk� bytosti maj� karmu a elementy sp�soben� karmou br�nia �u�om v kultiv�cii. Prejavuj� sa ako �a�kosti v pr�ci, nespokojnos� s va�ou pr�cou, konflikty s in�mi alebo telesn� nepohodlie. �a�kosti v��inou prich�dzaj� n�hle a intenz�vne. Niekedy, hoci viete, �e rob�te kultiv�ciu, st�le sa zd� by� �a�k� opusti� t� prip�tanos�. Viem to. Ke� sa v�ak kultivujete, napokon sa cez to dostanete. Dobrovo�ne alebo nedobrovo�ne, budete musie� prejs� cez tak�to veci a budete neust�le zoce�ovan�, a� pok�m to neopust�te.
Je tu e�te jedna z�le�itos�. Hovor�m v�etk�m: t�, ktor� po��vaj� Fa a ktor� z�skali Fa, s� pravdepodobne �udia, ktor� maj� predur�en� vz�ah. Fa, ktor� v�s u��m dnes, je na skuto�ne ve�mi vysokej �rovni a veci, ktor� som v�m dal, s� na ve�mi vysokej �rovni. Vo va�ej kultiv�cii sa zlep�ujete ve�mi r�chlo, najm� t�, ktor� z�skali Fa nesk�r � vytv�raj� dojem, �e to nielen dobiehaj�, ale za��naj� veci vies�. Teraz, ke� som nav�t�vil USA, mal som pocit, �e mnoho zahrani�n�ch ���anov � �tudentov, PhD., Mgr., star��ch intelektu�lov, profesorov a v�skumn�kov z pevninskej ��ny alebo z Taiwanu � t�to u�en�ci zvy�uj� svoje �rovne ve�mi r�chlo. Samozrejme, nehovor�m, �e s� dobr�, preto�e maj� lep�ie vzdelanie. Je to kv�li ich vroden�m vlastnostiam. Hoci z�skali Fa nesk�r, zistil som, �e vo v�eobecnosti nemali pomal� proces ch�pania potom, ako z�skali Fa. V minulosti mnoho �ud� malo ur�it� proces ch�pania a ich �rovne sa zvy�ovali pomaly. Mnoho z t�chto �ud� v�ak nepre�lo cez ten proces � za�ali sa kultivova� hne� potom, ako ho z�skali. Nielen�e ho pochopili r�chlo, ale tie� sa s n�m okam�ite spojili. To neznamen�, �e je to v�sledok ich vysokej �rovne vzdelania. V podstate je to v�sledok vroden�ch vlastnost�. Samozrejme, pri t�ch, ktor� z�skali Fa, tu tie� hr� �lohu aj faktor predur�en�ho vz�ahu.
Fa, ktor� som vyu�oval, bol odovzd�van� systematicky a bol v�m takmer �plne odhalen�. To, �o malo by� odovzdan�, v�m bolo �plne dan� a veci na najvy��ej �rovni s� u� ve�mi vysok�. Ak by som ho mal potom vyu�ova� znova alebo hovori� o �om opakovane, sp�sobilo by to zasahovanie, preto�e nie je mo�n�, aby ka�d� slovo v mojich predn�kach bolo tak� ist�. Potom by veci, ktor� boli odovzdan�, mohli zasahova� do Fa, ktor� pre v�s bol ustanoven�. Tak�e nem��em op� systematicky vyu�ova� Fa. Okrem �peci�lnych okolnost�, veci, o ktor�ch budem hovori� v bud�cnosti, sa bud� t�ka� niektor�ch probl�mov, ktor�m �el� �udsk� spolo�nos� a nejak�ch vec�, ktor� sa t�kaj� bud�cnosti, a v�etko s� to veci, ktor� sa t�kaj� �udsk�ch bytost�. Veci, ktor� sa t�kaj� kultiv�cie v tomto obdob�, boli takmer �plne odhalen�. Veci nap�san� v �uan Falune s� u� na dos� vysokej �rovni. V neskor�om obdob� som u�il nejak� veci a bud� tie� zostaven� do p�sanej podoby. Ale hovor�m v�etk�m: to, �o skuto�ne m��e vies� va�u kultiv�ciu, je �uan Falun. Av�ak mnoho kn�h je publikovan�ch a v�etky s� doplnkov� k �uan Falunu. Tak�e ke� sa kultivujete, mus�te sa dr�a� knihy �uan Falun pre va�u kultiv�ciu.
Na�i �tudenti vedia ve�mi m�lo o �pecifick�ch konceptoch �Budhu� a ch�ba im pochopenie Budhu. Je to preto, �e po�as rokov, ke� som odovzd�val tento Fa, zriedka som hovoril o okolnostiach Budhov v r�znych r�ach a okolnostiach Budhov, Taov a Bohov vo vesm�re vo v�eobecnosti. D�vodom, pre�o som o nich nehovoril, je, �e Fa, ktor� som odovzd�val, je obrovsk�, tak�e ni� �pecifick� do neho nemo�no za�leni�, ani tak�to veci neboli hodn� toho, aby boli za�lenen�. Preto m� mnoho �tudentov m�lo vedomost� v tomto oh�ade a vedia ve�mi m�lo o Budhoch a vn�maj�cich bytostiach na r�znych �rovniach odhora nadol. Vedia ve�mi m�lo o Budhoch, B�dhisattv�ch alebo o r�ach Budhov a svetoch Budhov. Faktom je, �e ak by som v�m povedal o �ivotoch Budhov do podrobnost�, pou��vali by ste �udsk� myslenie na to, aby ste ich pochopili, a to by bolo vo�i Budhom ne�ctiv�. V bud�cnosti to mnoho z v�s �tudentov uvid� a vy sami vypln�te t� �as�.
Tento vesm�r je dos� zlo�it�. Je tak� zlo�it�, �e okrem �ud�, dokonca aj Budhovia, Bohovia a Taovia s� z neho v ��ase. �udsk� pochopenie vesm�ru je obmedzen� iba na jednu vrstvu jeho existencie. Ako som povedal predt�m oh�adne povrchu hmoty, ktor� s� �udia schopn� pochopi�, najv��ie �astice s� plan�ty a Mlie�na cesta, a najmen�ie �astice � to jest, tie, ktor� m��u by� viden� pomocou pr�strojov � zah��aj� molekuly, at�my, at�mov� jadr�, neutr�ny, elektr�ny, kvarky a neutr�na. To, �o je v porad� e�te men�ie, nie je zn�me. Ale to, �o je zn�me, je tie� ve�mi �aleko od p�vodnej hmoty �udsk�ch bytost� a od p�vodnej hmoty, ktor� vytv�ra �iv� bytosti. Dokonca [aj to �o je zn�me] je zredukovan� vo ve�kosti nespo�etne mnoho stoviek a mili�nov kr�t, a to e�te st�le� nie je �pln� koniec. Tak�e tak� mikroskopick� m��e by� hmota. Av�ak ��m je hmota mikroskopickej�ia, t�m v��� je jej objem ako celku. Nem��ete sa pozera� na jednu samotn� �asticu. T� jedna �astica je iba jedn�m bodom svojho celkov�ho objemu, ale je jedn�m �pln�m celkom. Tak�e ��m mikroskopickej�ia je �astica hmoty, t�m v��� bude pravdepodobne povrch celej entity. Ke� �astice, ktor� vytv�raj� t� hmotu, s� ve�k�, vytvoren� rovina nemus� by� proporcion�lne ve�k�. �udstvo ch�pe iba dimenziu vytvoren� z molek�l, ale aj tak s� spokojn� s t�m, �o dosiahli a s� obmedzen� r�znymi defin�ciami v empirickej vede a nie s� schopn� prelomi� sa cez ne. Napr�klad vzduch, voda, oce�, �elezo, drevo ako aj �udsk� telo � v�etko v r�mci priestoru, v ktorom �ijete � je vytvoren� z molek�l. Je to akoby ste �ili v mori v r�i molek�l alebo v trojdimenzion�lnom obraze vytvorenom z molek�l. Vesm�rna lo�, bez oh�adu na to, ako vysoko dok�e vyletie�, nedok�e �s� za t�to dimenziu vytvoren� z molek�l. Po��ta�, bez oh�adu na to, ak� je pokro�il�, sa nem��e porovn�va� s �udsk�m mozgom. Samozrejme, nie je to tak, �e �udsk� spolo�nos� nespravila �iadne prielomy. Pri�la k pochopeniu molek�l, at�mov, kvarkov a dokonca neutr�n. Ale to, �o veda dok�e vidie�, je iba bod, nie cel� roviny, kde existuj� �astice r�znych ve�kost�. Ak by �udia videli tie roviny, videli by skuto�ne existuj�ce sc�ny in�ch dimenzi� vo vesm�re. At�m je tie� viac ako jednotliv� �astica, ktor� vidia �udia. Dokonca aj ako jednotliv� �astica, ak by mohol by� zv��en� a potom sledovan�, ak by mohol by� zv��en� na ve�kos� malej plan�ty, mohli by by� viden� bytosti, hmota, voda, rastliny a v�etky formy materi�lnej existencie na tom objekte vytvoren� z at�mov. �udstvo v�ak nedok�e spravi� ten prielom.
V skuto�nosti �udia �ij� medzi dvoma �asticami: medzi molekulami, z ktor�ch je v�etko vytvoren�, a plan�tami, najv���mi �asticami, ktor� dok�eme vidie� na�imi o�ami. Tak�e �udia �ij� medzi �asticami molek�l a plan�tami. Samozrejme, ak by som o tom dnes nehovoril, vedci by si to neuvedomili. �udstvo nedok�zalo pr�s� s my�lienkou, �e plan�ty s� tie� �asticami a �e tieto nespo�etn� plan�ty vytv�raj� e�te v��ie �astice, ktor� s� r�znymi Mlie�nymi cestami, n�sledne galaxie vytv�raj� e�te v��iu oblas� vesm�ru, ale st�le to nie je najv��ia �astica. Samozrejme, koncept, o ktorom hovor�m, mohol n�hle posun�� va�e myslenie do ve�mi vysokej r�e. Ak je va�e telo tak� ve�k� ako telo vytvoren� z �ast�c na �rovni plan�t, ke� sa pozriete na Zem, nevyzer� ako molekula? Ke� sa na veci pozrieme z �udsk�ho poh�adu na l�tku, plan�ty s� skuto�ne vrstvou �ast�c. Toto hovor�m z makroskopick�ho poh�adu.
�udia �asto hovoria o �vyst�pen� do neba�, ale kde je nebo? Kde je �hore�? V tomto vesm�re nie je tak� koncept ako �hore�, �dole�, �v�avo�, �vpravo�, �vpredu�, �vzadu�. Ke� ideme nahor, m��e to by� �hore�, ale ke� ideme dole, nejdeme tie� �nahor�? Tento vesm�r je okr�hly a Zem le�� takmer v strede. Jej �av� strana je hore, jej prav� strana je tie� hore; to, �o je dole, je hore, a vrch je tie� hore. Toto potom vedie k nebesk�mu tajomstvu. Ako som pr�ve povedal, ��m men�ia je �astica, t�m v��ia je t� rovina. V skuto�nosti, ke� je bytos� schopn� vst�pi� do e�te mikroskopickej�ej �rovne, je u� na v��om, vy��om mieste: s� to nebes�, preto�e ��m je �astica mikroskopickej�ia, t�m v��ia je jej �rove�. Toto je ve�mi �irok� perspekt�va. Perspekt�va oh�adom vesm�ru, ktor� som pr�ve vysvetlil, je jeden sp�sob � jedna perspekt�va dimenzi�. Existuj� aj komplexnej�ie. Samozrejme, uvid�te ich sami, ke� sa v bud�cnosti stanete osvieten�mi.
Mnoho konkr�tnych vec� z nebies nem��em poveda� �u�om. V skuto�nosti, ak by sa �udsk� empirick� vedy vyv�jali do ur�itej vysokej �rovne alebo pre�li za sf�ru �udsk�ch bytost�, bolo by to pre �ud� nebezpe�nej�ie, ako to u� je. Je to preto, �e �udsk� bytosti absol�tne nesm� dosiahnu� r�u Budhu pomocou vedeck�ch prostriedkov a technol�gie. Je to absol�tne zak�zan�. �udia maj� sedem em�ci� a �es� t��ob, a maj� r�zne prip�tanosti, ako s��a�ivos�, �iarlivos� a �iadostivos�. Ak by tieto veci boli vzat� do nebies, bolo by to katastrof�lne a vypukol by boj medzi Budhami a B�dhisattvami. Naozaj by vypukla vesm�rna vojna. �udia nikdy nebud� ma� dovolen�, s ich �udsk�mi mys�ami, vyvin�� vedu a technol�giu do �rovne r�e Budhov. Tak�e �udsk� veda a technol�gia sa vyv�ja len pod�a predur�enej cesty. Ak by sa vyvinuli na pr�li� vysok� �rove�, oni, spolu s �udsk�mi bytos�ami, by �elili nebezpe�iu toho, �e bud� odstr�nen�. Tak�to scen�r som videl.
�alej sa chcem vr�ti� sp� k tejto dimenzii. Formy dimenzi�, o ktor�ch som pr�ve hovoril, boli pop�san� len z celkov�ho poh�adu. Za svojho �asu Budha ��kjamuni tie� hovoril o tom, ako rozumie vesm�ru v ur�itom rozsahu. Napr�klad hovoril o �pecifickej situ�cii medzi �u�mi, v r�mci Troch r�, a o ur�itom rozsahu za Troma r�ami, ako napr�klad o hore Sum�ru a jej forme existencie. Hora Sum�ru je obklopen� �tyrmi hlavn�mi kontinentami a dvoma hlavn�mi vrstvami nebies. V skuto�nosti nastali chyby po�as toho, ako boli slov�, �o povedal ��kjamuni, prinesen� do ��ny, alebo ke� boli prekladan� do ��n�tiny, a po�as toho, ako boli odovzd�van� v Indii. Tie �dve hlavn� vrstvy nebies� obklopuj�ce horu Sum�ru, o ktor�ch hovoril ��kjamuni, v skuto�nosti v�bec nie s� dvoma hlavn�mi vrstvami nebies. V skuto�nosti s� to z h�adiska pojmov dva vesm�ry � daj� sa ch�pa� ako mal� vesm�r a druh� vrstva vesm�ru.
Ako ch�pa� druh� vrstvu vesm�ru? Vesm�r, ktor� �udsk� bytosti ch�pu, je vytvoren� z nespo�etn�ch Mlie�nych ciest, a toto je jej popis z h�adiska �trukt�ry tejto dimenzie, ktor� �udia m��u pochopi�. Toto je vesm�r, o ktorom v��inou hovor�me. Dokonca oh�adom tohto vesm�ru, my �udia nikdy nebudeme schopn� vidie� jeho hranice. A potom tento vesm�r nie je jedin�m vesm�rom vo vesm�rnom tele, ani nie je najv��ou �asticou v roz�ahlom vesm�rnom tele. Je mno�stvo vesm�rov rovnako obrovsk�ch ako tento a vytv�raj� hranice alebo e�te v��ie vesm�ry. Maj� tie� vonkaj�� okraj. Ten vytv�ra op� v��ie �astice. Tento vesm�r je pozoruhodne obrovsk� a je pre �ud� nepochopite�n�. Av�ak pre Bohov to nie je ni� viac ako len drobn� �as� jednej vrstvy �ast�c. A v o�iach e�te v���ch Budhov je tak� drobn�, �e sa nepo��ta za ni�. Sp�soby uva�ovania, mentality a predstavy s� v r�znych r�ach r�zne.
Pr�ve som spomenul horu Sum�ru, ktor� Budha ��kjamuni potvrdil a osvietil sa k nej a je na sever od Mlie�nej cesty a slne�nej s�stavy, v ktorej my �udia �ijeme. Ale koncept �severu� je �a�ko pop�sa�, ke�e vo vesm�re tak�to koncept neexistuje. Zem sa neust�le ot��a. Pou��vame slov� Budhu ��kjamuniho, �e je �na severe�, aby to bolo pre �ud� �ahko pochopite�n�. Inak, ak poviem, �e je tu, zajtra sa zasa presunie inde. Povedzme, �e je na severe, nasleduj�c to, �o povedal Budha ��kjamuni. Povedzme, �e je na severe. Ak� vysok� je t�to hora Sum�ru? Hora Sum�ru prekra�uje Mlie�nu cestu a hranicu vesm�ru, o ktorom som pr�ve hovoril, hranicu obsahuj�cu nespo�etn� galaxie. Uva�ujte o tom, v�etci. Ak� ve�k� s� po�etn�, nespo��tate�n� galaxie? Medzi galaxiami s� ur�it� vzdialenosti. Hora Sum�ru presahuje tento vesm�r a dosahuje centr�lnu oblas� druhej vrstvy vesm�ru. Tak� ve�k� je to hora. V skuto�nosti je hora Sum�ru horsk� hrebe� zlo�en� z troch h�r a zodpovedaj�ce tri hory s� Budha Amit�bha, B�dhisattva Guanyin a B�dhisattva Mah�sth�mapr�pta. Budha Amit�bha je prv�m Budhom v tej r�i.
To, �o Budha ��kjamuni potvrdil a k �omu sa osvietil, �aleko presahuje to, �o �udia o �om vedia. Budha ��kjamuni povedal mnoho pr�behov v nebes�ch a pr�behov o jeho predch�dzaj�cich �ivotoch. Av�ak nepovedal v�etko o svojom skuto�nom p�vode. Nikto nikdy nevedel, �o sa s n�m stalo po nirv�ne.
V�etci viete, �e ka�d� Budha m� svoj vlastn� raj. Budha Amit�bha m� raj Najvy��ej bla�enosti. Budha medic�ny vl�dne raju Lapis Lazuli. Existuje tie� Lotosov� raj a Kr�sny raj at�. Je�i� a Cnostn� Boh p�vodu sveta maj� tie� svoje raje. V r�mci hran�c Mlie�nej cesty, kde sa nach�dzaj� �udia, m� zodpovedaj�ca dimenzia viac ako 100 tak�chto rajov. Je tie� mnoho Budhov. Ako povedal Budha ��kjamuni, Budhov, ktor� dosahuj� �rove� Tathag�tu, je to�ko ako zrniek piesku v rieke Ganga. Ka�d� Budha Tathag�ta riadi svoj raj, tak�e uva�ujte o tom: ak� ve�k� je tento vesm�r? Budha ��kjamuni bol na �iestej vrstve vesm�ru, poslednej �rovni, z ktorej zost�pil. To je obrovsk� ��slo � �iesta vrstva vesm�ru, nie �iesta vrstva nebies. M� tam raj, ktor� sa naz�va Dafan raj. Nesk�r pri�iel Budha ��kjamuni do �udskej spolo�nosti, aby spasil �ud�. Po jeho osvieten� odovzd�val svoj Z�kon po �tyridsa�dev� rokov a nevr�til sa. Je to preto, �e na z�klade svojej moci a �rovne mohol Budha ��kjamuni zachr�ni� pomocn� du�u a nemohol umo�ni� kultivuj�cim, aby sa kultivovali na vysok� �rovne v jednom �ivote.
Teraz v�etci viete, �e Budhovia maj� svoje raje. Ale kto po�ul o tom, �e Budha ��kjamuni m� svoj vlastn� raj? Nikto to nepovedal. Hovor� sa, �e Budha ��kjamuni je presne v raji Saha, ale kde je raj Saha? Je v troch r�ach, je v t�chto Troch r�ach, ktor� zah��aj� �ud�. Ako by Budhov svet mohol by� len tu v �udskom svete? Nikto nikdy o tomto neuva�oval. V skuto�nosti Budha ��kjamuni v�dy bol v nebi Dafan. Preto�e poch�dza z raja Dafan, dal tej vrstve nebies meno a pomenoval ju nebes� Dafan. Nebes� Dafan s� najvy���mi nebesami v r�mci r�e Bezfarebnosti a tie� v Troch r�ach. Pre�o tam zost�va a neodch�dza? Predt�m, ako sa za�al ��ri� Dafa, dozeral� na svojich budhistick�ch veriacich. Po�as minul�ch viac ako dvetis�c p�sto rokov v skuto�nosti �akal na Dafa, k�m sa za�ne ��ri�. Posledn� �rove�, z ktorej Budha ��kjamuni pri�iel, bol raj Dafan, ale nezostane tam nav�dy. Ke�e polo�il kult�rnu z�klad�u pre ��renie Dafa v tomto �ase a zniesol ve�k� �a�kosti medzi be�n�mi �u�mi, vr�ti sa do e�te vy��ej r�e, potom ako sa prisp�sob� Dafa. Toto je skuto�n� situ�cia Budhu ��kjamuniho, ktor� som v�m chcel poveda�.
Mnoh� �udia sa ma p�taj�: �U�ite�, kto si?� �o sa t�ka m�jho pr�behu, je skuto�ne, skuto�ne dlh�. Prech�dzaj�c nadol cez vrstvy a vrstvy r�znych vesm�rnych tiel a vesm�rov, reinkarnoval som sa na r�znych �rovniach a v �udskom svete som rozdelil svoje telo a reinkarnoval som sa. V ka�dom �ivote bolo mnoho mojich ja. Je to tak� komplexn�, �e je �a�k� zisti�, kde za�a�. M��em v�m jednoducho poveda�, �e ako to vid�m ja, som vonku v�etk�ch kozmick�ch tiel a vesm�rov, pri�om v�etci Bohovia a Budhovia s� vn�maj�cimi bytos�ami v ich r�mci.
Vesm�r mus� prech�dza� procesom vytv�rania, stagn�cie a degener�cie a to je z�kon existencie vesm�ru. Vesm�r je ve�mi star�. Budhovia, Taovia a Bohovia vytvoren� v predch�dzaj�cich f�z procesu tohto vesm�ru s� tak� star�, �e sa zdaj� by� unaven� zo �ivota. �as je tak� dlh�, �e Bohovia m��u zabudn�� na minulos�. Dokonca zabudn� na to, ak� kedysi boli. ��m je Boh na vy��ej �rovni, t�m pomal�ie ide jeho �as a t�m m� v��� rozsah a objem. V e�te vy���ch r�ach je koncept vytv�rania, stagn�cie a degener�cie tak� vlekl�, �e �ivot na to dokonca ani nemus� myslie� � je tak� ve�k�. P�n Budha, ktor� je mimo v�etk�ch �asov a vesm�rov, si teda mysl�, �e skuto�n�m d�vodom existencie vesm�ru s� nespo��tate�n� bytosti. Ke�e s v�nimkou najvy��ej r�e sa na r�znych �rovniach udiali po�etn� katastrofy, �iadna bytos� nevie, ak� bol najp�vodnej�� vesm�r. Potom ako nov� nahradil star�, ni� z minulosti u� neexistovalo. Ale ak sa maj� zachova� v�etky bytosti v r�mci vesm�ru, rie�enie tejto veci je zlo�it�.
Ke� sa zrodil vesm�r, po�etn� Bohovia uvideli, ak� probl�my sa vyskytn� v poslednom obdob� vesm�ru. T�to Bohovia mali obavy a chceli sa zachr�ni�. Ale ak by nemali mocn� cnos� na takej vysokej �rovni, nedok�zali by to zvr�ti�, tak�e by sa nedok�zali vr�ti� sp�. Bohovia na ka�dej �rovni to v�etci chceli spravi�, tak�e po�as hist�rie sem pri�lo mnoho Bohov.
Av�ak v minulosti existoval vo vesm�re jeden princ�p, a to, �e �iadna �rove� nemala dovolen� vedie�, �i je �ivot jednu �rove� nad �ou, a t� �rove� nad �ou nevedela, �i je �ivot na e�te vy��ej �rovni. Bohovia na ka�dej �rovni vedeli iba to, �e s� najvy���mi, a preto Je�i� na z�pade povedal, �e jeho otec � Jehova � je P�n. Jehova je skuto�ne P�nom, ktor� stvoril �idovsk� rasu. Je to stvorite� �idovskej rasy. To znamen�, �e je najvy���m medzi �idovsk�mi bielymi a ich bytos�ami na r�znych �rovniach pod nimi. Ale existuj� P�ni, ktor� vytvorili in� �udsk� rasy v in�ch syst�moch a navy�e, s� Bohovia a bytosti na e�te vy���ch, vy���ch a e�te vy���ch �rovniach a iba Bohovia na n�zkych �rovniach a �udia si tohto nie s� vedom�. Bohovia poznaj� iba Budhistick� princ�py na svojich vlastn�ch �rovniach. Ke� videli, ak� bude koniec, v�etci Bohovia chceli pr�s� so sp�sobmi, ako rozrie�i� hrozn� n�sledky, ktor� nastan� v kone�nej f�ze procesu vytv�rania, stagn�cie, degener�cie a de�trukcie vesm�ru. Tak�e jeden po druhom pri�li nadol do sveta a pri�lo mnoho tak�ch Bohov. Niektor� Bohovia trpeli v�emo�n�mi �a�kos�ami v ich vesm�re, od za�iatku do konca, v n�deji, �e potom bud� ma� tak� mocn� cnos� a bud� zachr�nen�. Ale oni v�etci �elia rovnak�mu probl�mu: �iaden z nich nie je najvy��� a ak sa vyskytn� probl�my na e�te vy��ej, vy��ej a e�te vy��ej �rovni, ich p�vodn� r�e bud� tie� postihnut� katastrofou. Potom by nespo��tate�n� Bohovia, ktor� pri�li nadol, boli tie� zni�en�, bez toho, aby nie�o dosiahli. Nespo�etn� Bohovia, ktor� pri�li sem nadol, neboli schopn� rozviaza� tento uzol, ani sa nedok�zali vr�ti�. Toto sa v skuto�nosti dialo. Pri zachra�ovan� v�etk�ch bytost� a napravovan� Fa na vy���ch a e�te vy���ch �rovniach som mnoho z nich poslal sp�, potom ako sa prisp�sobili Fa.
V�etci viete, �e to, o �om som hovoril, je na ve�mi vysokej �rovni. Budha ��kjamuni raz povedal, �e za ur�it� po�et rokov pr�de Budha Maitr�ja. Pri�iel som v tomto �ase, av�ak nie som na �rovni Budhu Maitr�ju.
Chcem v�etk�m poveda� �al�ie nebesk� tajomstvo na ve�mi vysokej �rovni. Spomenul som ho predt�m. Oh�adom Budhov vo vesm�re, ako s� Tathag�tovia a B�dhisattvy, ktor�ch pozn�te, v skuto�nosti je ich viac ako jeden z ka�d�ho. Ka�d�ch desa� alebo menej ako desa� rokov musia by� nahraden�. S��asn� Amit�bha nie je t�m prv�m Amit�bhom a ani B�dhisattva Guanyin nie je tou prvou. Pre�o je to tak? Je to preto, �e �udsk� svet a Tri r�e s� pr�li� komplikovan� a preto�e s� tak bl�zko pri Troch r�ach. Tak�e zl� veci tu dole ich m��u priamo ovplyvni�. Preto�e Budhovia a B�dhisattvy zachra�uj� �ud�, �udia m��u p�sobi� na Budhov a B�dhisattvy. Ak by zachra�ovali �ud� pr�li� dlho, spadli by nadol. Preto sa v tej dimenzii musia ka�d�ch pribli�ne desa� rokov vystrieda�. V niektor�ch svetoch v�ak u� pre�iel dlh� �as. V ur�itom priestore e�te v���ch dimenzi� je �as ve�mi r�chly. S ka�d�mi desiatimi rokmi, ktor� ubehn� tu, v niektor�ch svetoch prejde desa�tis�c rokov. Tak�e za t�chto okolnost� tam Budhovia a B�dhisattvy nem��u zosta� ve�mi dlho. V nebes�ch plat� pravidlo: na ur�itej �rovni, bez oh�adu na to, ak� je to Boh, bude v ur�itom �asovom bode vystriedan�. Cie�om je ochr�ni� ich a zabr�ni� tomu, aby spadli nadol.
Niektor� z�znamy z minulosti v �udskom svete tie� obsahovali tak�to popisy, ale �udia nevedeli, o �om to bolo. V�etci viete, �e existuje B�dhisattva Guanyin, �e? Existuj� jej r�zne popisy. Napr�klad, existuje B�dhisattva Guanyin Ju�n�ho mora, dc�ra kr�a �ubhavyuha, ktor� sa stala pomocou kultiv�cie B�dhisattvou Guanyin, die�a dvojit�ho ko�a v Indii, ktor� sa stalo B�dhisattvou Guanyin pomocou kultiv�cie a tak �alej. V�etky s� skuto�n�, iba�e s� to r�zne bytosti. �B�dhisattva� je p�vodn� obraz v�nej, ve�kolepej a ve�mi milosrdnej osvietenej bytosti a je to titul nemennej milosti. Zaka�d�m, ke� sa B�dhisattva vykultivovala nahor, za�ala si vybera� nasledovn�ka na Zemi a pomohla jej vykultivova� si rovnak� milos�, ako m� ona. Nasledovn�k dosiahol rovnak� �rove�, mal rovnak� mocn� cnos�, bol schopn� zn�a� rovnak� mno�stvo utrpenia a mal rovnak� silu. Ke� ten �lovek dosiahol dov��enie, zachr�nila ho a nechala ho zauja� svoje miesto. Rovnako to plat� pre ka�d�ho Budhu, Tao a Boha. Toto v minulosti bolo najstr�enej�ie nebesk� tajomstvo, ale dnes v�m bolo odhalen�.
Pre�o som v�m to povedal? Je to preto, �e chcem pouk�za� na jednu vec. Od �asu, ke� Budha ��kjamuni spomenul Budhu Maitr�ju, pre�lo viac ako dvetis�c rokov a po�as tohto obdobia nikto nevedel, ko�ko Budhov Maitr�jov pri�lo a odi�lo! Mn�ch s pl�tenou kapsou bol jedn�m z nich a preto je Maitr�ja sp�jan� s mn�chom s pl�tenou kapsou. Ale obraz Budhu Maitr�ju nie je tak�, ako obraz mn�cha s pl�tenou kapsou, ktor� mal ve�k� brucho a st�le sa smial � to je len obraz, ke� bol medzi �u�mi. Budha je sv�t� a v�ny a v��ina z nich je pomerne mlad�ch a vyzeraj� pekne, preto�e ��m vy��ia je ich �rove�, t�m s� kraj��. Skuto�n� Budha Amit�bha vyzer� asi na dvadsa� rokov, B�dhisattva Guanyin asi na sedemn�s� alebo osemn�s� rokov a B�dhisattva Mahāsthāmaprāpta asi na p�tn�s� alebo �estn�s� rokov. Preto�e �udia v predstav�ch pova�uj� �loveka v �tyridsiatke za st�leho a spo�ahliv�ho � dosiahol f�zu �ivota, ke� u� nie je pok��an� � s� ich obrazy roben� takto. Ale v nebesiach o my�lienkach Bohov rozhoduje ich m�dros� a �rove� r�e. Bo�sk� milos� a m�dros� nie s� ur�en� jeho vekom. Be�n� �udia v�dy pou��vaj� pochopenia be�n�ch �ud�.
Budha Maitr�ja v tomto �ivote � teda posledn� Budha Maitr�ja, predt�m ako som za�al ��ri� Fa � bol skuto�ne vykultivovan� jednou �enou, ale Maitr�ja m� mu�sk� obraz. V skuto�nosti v�slovnos� slova �Maitr�ja� v jazyku d�vnej Indie nebola v tom �ase ve�mi presn� a stala sa e�te menej presnou, ke� sa prelo�ila do mandar�nskej ��n�tiny. Vyslovoval sa ako �Milai� alebo �Mile� a mal aj in� v�slovnosti. V bud�cnosti v�m poviem, ako sa presne vyslovuje. Ke� Budha Maitr�ja tohto cyklu mal ukon�i� toto podujatie, to bol �as, ke� som za�al vystupova� na verejnosti, ale ja nie som na ich �rovniach. V�etci Bohovia vo vesm�rnych tel�ch vedia, �e som pri�iel zachr�ni� vn�maj�ce bytosti na v�etk�ch �rovniach s Budhov�m Fa a Budhov�m obrazom, a uzn�vaj�, �e pri�iel Maitr�ja, a Budha Maitr�ja odovzdal mne to, �o zdedil. Ale �iaden z Bohov nevedel, odkia� som pri�iel. Vedia len, �e pri�iel �lovek, ktor� mal pr�s� na tento svet zachr�ni� �ud�. Medzi�asom na m�a v�etci naliehali, aby som prevzal podobu mn�cha, ktor� b�va v chr�me, ale nespravil som to t�m sp�sobom. Pre�o som to tak nespravil? Preto�e som chcel spravi� v��ie veci a mal som v��iu misiu. Okrem toho, �udia dnes u� viac neveria v Budhov a je pr�li� mnoho mn�chov a laick�ch budhistov. Po�et veriacich, ktor� chodia do chr�mov, je v porovnan� s celkov�m po�tom �ud� pr�li� mal�. V obdob� konca Dharmy jednoducho pr�li� mnoho �ud� never� v Budhov. Ak by som zostal v chr�me, nedovolilo by mi to zachr�ni� �ud� v takom ve�kom rozsahu a umo�ni� ve�k�mu po�tu �ud� z�ska� Fa. Ak by som zostal v chr�me, bolo by e�te menej pravdepodobn� pre nasledovn�kov in�ch n�bo�enstiev, aby z�skali Fa. Videl som t�to situ�ciu, tak�e som si vybral, �e sa nestanem mn�chom a namiesto toho budem ��ri� Fa v be�nej �udskej spolo�nosti.
Samozrejme, je tu jedna vec a je to vec, ktorej mnoho mn�chov nerozumie. �udia vedia, �e to, �o u��m, s� Budhistick� princ�py a Budhov Z�kon. Av�ak nie je to Dharma, ktor� vyu�oval Budha ��kjamuni. V skuto�nosti, ak by som to nebol ja ale in� �lovek, ktor� by pri�iel zachr�ni� �ud�, ani on by neopakoval slov� Budhu ��kjamuniho. In� �lovek by nevyu�oval veci, ktor� vyu�oval Budha ��kjamuni. V�etci vyu�uj� Budhov Z�kon, ale to, �o u�ia, bud� princ�py Fa, ku ktor�m sa samotn� Budhovia osvietili. Nie je to tak? Najv��ia nejasnos�, ktor� dne�n� mn�si nedok�u opusti�, je t�, �e veria, �e Budha ��kjamuni je jedin�m �lovekom, ktor� vyu�oval Budhov Z�kon a �e len to, �o u�il on, je Budhov Z�kon. Nevedia, �e to je len mal� �as� Budhovho Z�kona a je to t� �as�, ktor� potvrdil Budha ��kjamuni a ku ktorej sa osvietil. Navy�e Budha ��kjamuni nevyu�oval ani Z�kon, ktor� vyu�ovalo predch�dzaj�cich �es� Budhov. A navy�e, to, �o u��m tentokr�t, je povaha cel�ho vesm�ru � podstata v�etk�ch Z�konov, vr�tane Z�konov v�etk�ch Budhov, Bohov a Taov.
Ak Tri r�e a �udstvo bude hra� svoje n�le�it� �lohy v n�prave Fa, �udstvo v bud�cnosti bude ma� nemerate�n� po�ehnanie. Ke� som pri�iel, v�etko, �o som chcel, bolo vytvoren� na ve�mi vysokej �rovni a narodil som sa do tohto sveta pomocou reinkarn�cie. Moja mocn� cnos� vl�dne v�etk�mu sponad v�etk�ch r�. M��ete poveda�, �e som tu, ale nikto nevie, ko�ko vrstiev �ast�c ma odde�uje od vn�maj�cich bytost� v Troch r�ach. M�m najp�vodnej�ie elementy, ktor� formuj� existenciu vesm�ru, ale nie som v ich r�mci. Som zdrojom v�etk�ch m�drost� vo vesm�re, av�ak ni� nechcem. Vn�maj�ce bytosti, na druhej strane, s� vytvoren� z hmoty na r�znych �rovniach vesm�rov. M��ete poveda�, �e tu nie som, av�ak prejavujem sa v �udskom svete, hoci nie som v r�i �udsk�ch bytost�. Toto je kr�tke a stru�n� vysvetlenie. V bud�cnosti o tomto �u�om poviem, ke� to bude vhodn�, ale nem��em toho odhali� pr�li� ve�a, preto�e �udsk� bytosti u� toho mali dovolen� vedie� mnoho. Av�ak v bud�cnosti, po nevedno ko�ko rokoch, bude �udstvo aj tak bra� v�etko, �o sa deje dnes, ako rozpr�vku.
V�etci viete, �e ��nska vl�da sa najviac boj� toho, �e �udia zalo�ia organiz�cie ako boxeri z konca dev�tn�steho storo�ia, aby povstali a odporovali mocensk�m �radom � najviac sa ob�va toho, �e strat� moc. Opakovane som zd�raznil, �e nem�me ni� do �inenia s politikou, �e sa absol�tne nezaplet�me do politiky a �e sa absol�tne nez��ast�ujeme na politike. Ak by bol Li Chung-�� zapojen� do politiky, to, �o dnes ��rim, by bola zl� prax. Mus�te si pam�ta�, �o som pr�ve povedal. V hist�rii, akoko�vek som ja, Li Chung-�, ��ril tento Fa, a akoko�vek som v�s �iadal robi� t�to vec, mali by ste to nasledova� po gener�cie, ktor� pr�du a absol�tne by ste mali zaisti�, �e sa neodch�lite. Neskor�ie gener�cie by mali nasledova� formu kultiv�cie, ktor� som pre v�s zanechal. Ako v�etci viete, m�m vo�n� administrat�vu, nedot�kame sa pe�az� a nem�me tituly a funkcion�rov. Veci sa stan� komplikovan�mi, ke� sa kultivuj�ci dot�kaj� pe�az�. Bohatstvo a sl�va s� najv���mi prek�kami v kultiv�cii �ud�.
Samozrejme, ke�e ste v �udskej spolo�nosti, m��ete si zachova� svoj sp�sob �ivota. M��ete �s� a zar�ba� peniaze, m��ete sa sta� funkcion�rom medzi be�n�mi �u�mi a m��ete robi� svoj obchod rovnako ako in�. Ni� z tohto neovplyvn� va�u kultiv�ciu. Toto je kultiva�n� forma, ktor� som v�m odovzdal. V tejto forme kultiv�cie nie je pon�kan� �iadna poz�cia, Budhov Fa nem��e by� pou�it� na zar�banie pe�az� a �iadne asisten�n� centr� nem��u ma� peniaze. Toto je ur�en� kultiva�nou formou. �u�om bol odovzdan� tak�to obrovsk� Fa a nie je ur�en� na to, aby sa stal len trojro�nou �i p�ro�nou senz�ciou. Viem, �e v bud�cnosti bude viac �ud�, ktor� z�skaj� Fa. Bude dos� mnoho �ud�, ktor� z�skaj� Fa � ten po�et je dos� vysok�. Navy�e tento Fa nepatr� len samotn�mu �udstvu, nepatr� ani samotnej ��ne. Cel� svet a e�te viac bytost� z�skava Fa. Toto je Fa vesm�ru, tak�e v�etci by si ho ur�ite mali v�i�.
Nevedeli ste predt�m, �o to je, najm� ke� som ho za�al vyu�ova� na za�iatku, vyu�oval som ho ako formu �chi-kungovej praxe. Je to preto, �e �udia potrebuj� proces na to, aby pri�li k pochopeniu Fa, tak�e by to nefungovalo, ak by som zrazu vyu�oval Fa na takej vysokej �rovni. Chcem v�m potom v�etk�m poveda�, pre�o sa v dne�nej hist�rii objavil �chi-kung. Pripravoval cestu pre m�a, na ��renie tohto ve�k�ho Fa dnes. �chi-kungov� majstri nevedeli pre�o a e�te menej pravdepodobne to mohli vedie� t� falo�n� �chi-kungov� majstri. T� falo�n� st�le robia v spolo�nosti chaos, pri�om t� �chi-kungov� majstri, ktor� skuto�ne hrali �lohu pr�pravy cesty, v podstate ukon�ili svoje misie a niektor� z nich vedeli, �e boli po�iadan�, aby presne v tomto bode prestali vyu�ova�. Ak by nevy�li von, aby vyu�ovali �chi-kung, �chi-kung by sa tak na�iroko neroz��ril, a potom by bolo pre m�a �a�k� necha� �ud� pochopi� Fa, ktor� vyu�ujem na takej vysokej �rovni dnes. To je d�vod, pre�o sa objavil �chi-kung. Preto hovor�m, �e v�etci t�, ktor� sa st�le pok��aj� vnies� neporiadok do Ve�k�ho Fa, nebud� ma� dobr� koniec. V skuto�nosti s� u� v pekle, iba ich �ivot na zemi sa e�te neskon�il.
��renie Dafa pre�lo cez sk��ky a �a�kosti a naozaj to nebolo �ahk�. Toto je spravodliv� prax a nevyhnutne sa stretne so zasahovan�m. Je to preto, �e ke� sa objav� spravodliv�, v�etko, �o nie je spravodliv� alebo nie je dostato�ne spravodliv�, t�m bude dotknut�. Ke� sa nie�o vyu�uje a v�etko ide hladko, mus� to by� v s�lade so zlom, tak�e tam nebud� �iadne �a�kosti. Ak by tomu ch�bali spravodliv� my�lienky a spravodliv� �iny, ktor� vznikn� pomocou �a�kost�, nezanechali by sa �u�om vo svete �iadne svedectv� a mocn� cnos� pre tie praxe. Nech sa v bud�cnosti stretneme s ak�miko�vek �a�kos�ami, mali by ste ich ch�pa� spr�vne.
Tento vesm�r dovo�uje d�monom, aby existovali. Pre�o maj� dovolen� existova�? Hovor�m v�m princ�p: vz�jomn� vytv�ranie a vz�jomn� zabra�ovanie je princ�pom na n�zkych �rovniach vesm�ru, najm� v Troch r�ach. Pre�o existuje princ�p vz�jomn�ho vytv�rania a vz�jomn�ho zabra�ovania? Na prostrednej �rovni ur�it�ho konceptu vesm�ru existuj� dva druhy l�tok. Ke� sa tie dve l�tky delia �alej nadol, stan� sa dvoma r�znymi druhmi l�tok. Je to preto, �e ��m ni��ie nadol, t�m je to menej pekn� a ��m vy��ie nahor, t�m je to kraj�ie. Rozdiel sa zv��uje ako sa l�tky rozde�uj� �alej nadol. Potom ako sa tieto dva r�zne druhy l�tok pohybuj� smerom k ni���m �astiam vesm�ru, rozdiely medzi nimi sa �oraz viac prejavuj� a rozdiely sa zv��uj�, ��m id� �alej nadol. Ako id� �alej nadol, prejav� sa protikladn� povaha t�ch dvoch l�tok. ��m viac nadol id�, ich protikladn� povaha sa stane obzvl jasnou. Sformuje sa teda princ�p vz�jomn�ho vytv�rania a vz�jomn�ho zabra�ovania. E�te �alej nadol sa vytvor� n�uka yin a yang a taiji. E�te viac nadol, najm� na �rovni �udstva, je princ�p vz�jomn�ho vytv�rania a vz�jomn�ho zabra�ovania mimoriadne zjavn�. V Budhovej r�i, �o presne je Budha? Budha je ochrancom vesm�ru. Budha Tath�gata je Kr�om Z�kona v raji. Nevl�dne t�m, �e by pou��val ak�ko�vek prostriedky: pou��va svoju milos� a mocn� cnos�. Jeho vn�maj�ce bytosti v�etky sp��aj� �tandard jeho raja a v�etko je n�dhern�. V tej r�i, pod�a princ�pu vz�jomn�ho vytv�rania a vz�jomn�ho zabra�ovania, ten, kto je proti Budhovi (kr�ovi Z�kona), je kr� d�monov.
�o sa t�ka kr�a d�monov, v�etci poznaj� Tantrick� budhizmus, nie? Opakovane som povedal, �e tantrizmus nemo�no ��ri� v �udskej spolo�nosti a �e m��e by� praktizovan� len v s�krom�. Pre�o je to tak? Preto�e tantrizmus kultivuje oboje, bytosti spravodliv�ho osvietenia a kr�ov d�monov. Kultivuje Budhov (kr�ov Fa) a kr�ov d�monov. Ak by tieto veci mali by� vyu�ovan� v spolo�nosti, uva�ujte o tom: ak� n�sledky by to malo na spolo�nos�? V tom le�� probl�m. Preto cel� �as hovor�m, �e tantrizmus nemo�no ��ri� v spolo�nosti a mo�no ho praktizova� len v kl�toroch. Tie u�enia, �o sa ��ria v spolo�nosti, s� v�etky falo�n� a klamliv�. Ke� sa princ�p vz�jomn�ho vytv�rania a vz�jomn�ho zabra�ovania prejav� na �rovni be�n�ch �ud�, s� tu �udia aj duchovia. Existuj� jednoducho tak�m sp�sobom a tieto vz�jomne zodpovedaj�ce princ�py existuj� s��asne. Ale presne preto, �e tu existuje t�to protikladn� povaha a preto, �e existuje princ�p vz�jomn�ho vytv�rania a vz�jomn�ho zabra�ovania, prin�a to do �udskej spolo�nosti ur�it� stav. Zah��a to aj stav, ke� dnes vyu�ujem Fa. Konkr�tne, s� �udia, ktor� mu veria a s� �udia, ktor� mu neveria. Medzi �u�mi vo svete s� dobr� a s� zl�, s� nesebeck� �udia a s� sebeck� �udia, s� �udia so �irokou mys�ou a s� �zkoprs� �udia. Pozit�vne a negat�vne existuje s��asne a je tam tak�to zodpovedaj�ci vz�ah. V�etky tieto prejavy vytv�raj� stav �udskej spolo�nosti.
To ist� plat� pre v�etko v �udskej spolo�nosti. Ak chcete dosiahnu� nie�o dobr�, nedosiahnete to, pokia� neprekon�te �merne ve�k� �a�kosti alebo zasahovanie a to je obmedzenie prinesen� princ�pom vz�jomn�ho vytv�rania a vz�jomn�ho zabra�ovania. Presne preto, �e existuje tento princ�p a d�monick� zasahovanie, nebude pre v�s �ahk� nie�o spravi�. Mus�te vynalo�i� n�mahu, aby ste vykonali svoju pr�cu. Sprav�te ju len potom, ako ste vynalo�ili n�mahu, pracovali ste na tom a prekonali ste mnoho �a�kost�. Iba potom si to budete v�i� a budete ��astn�. Nie�o je vz�cne, ke� je to �a�k� z�ska� a iba potom budete ma� t� rados�, ktor� prich�dza s �spechom. Ak by neexistoval princ�p vz�jomn�ho vytv�rania a vz�jomn�ho zabra�ovania a nebolo by tu zasahovanie od d�monov, mohli by ste �ahko dosiahnu� v�etko, �o by ste robili, a ak by neexistovala d�monick� povaha, nev�ili by ste si to, �o ste dostali, tak�e by ste nemali pocit, �e je to vz�cne a nemali by ste rados� z �spechu. Uva�ujte o tom, v�etci: Mali by ste pocit, �e �ivot je nudn� a nezmyseln�. Keby v�etko bolo mo�n� spravi� �ahko, ni� by nemalo zmysel. �udia by mali pocit, �e �ivot nem� zmysel a je nudn�. Tak�e si m��ete myslie�, �e �a�kosti s� ne�iad�ce, ale hraj� t�to �lohu.
Pre�o sa ma �udia p�taj�: �U�ite�, pre�o neodstr�ni� v�etk�ch d�monov?� Ak by som odstr�nil v�etk�ch d�monov, nemohli by ste sa u� dnes kultivova�. Nikto by v�s nesk��al, aby sa uk�zalo, �i nakoniec zostanete pevn� tomto Fa. Bez zasahovania od d�monov by ste sa nemohli zbavi� ur�it�ch prip�tanost� a bez zasahovania od d�monov by ste nemohli odstr�ni� karmu. Toto je pravda. �udia, predmety a �ij�ce bytosti v�etky maj� tieto dve �rty. �udia sa skladaj� z povahy Budhu a povahy d�mona. Ke� sa kultivujete pod�a budhistick�ch princ�pov, v skuto�nosti sa zbavujete svojej d�monickej povahy. Ke� �udia po�avia a nie s� viazan� mor�lnymi hodnotami, vtedy sa d�monick� povaha plne prejav�. Ke� s� �udia rozru�en�, hystericky kri�ia a rozz�ria sa, to sa plne prejavuje d�monick� povaha. Teraz vych�dzaj� von desa�tis�ce d�monov. Existuj� vo v�etk�ch oblastiach spolo�nosti a ved� �ud� k tomu, aby dali priechod svojej d�monickej povahe. V dielach v�tvarn�ho umenia, hereck�ho umenia a literat�ry sa ukazuj� svojvo�n� veci bez spravodliv�ch my�lienok � akoby [t� �udia] boli v pom�tenom stave � ako sa l�ia od duchov a d�monov? Mu�i nosia ve�mi dlh� vlasy s �udn�mi ��esmi, vyzeraj� ako polo-mu�i a polo-�eny a to sa hovor�, �e je v�zor umelca alebo hudobn�ka. V skuto�nosti s� to v�etko zvr�ten� mentality, ktor� s� poh��an� d�monickou povahou.
Iba t�, ktor� s� viazan� mor�lnymi hodnotami, prejavuj� Budhovsk� povahu. �o je kultivovanie Budhovstva? Je to zbavovanie sa va�ej d�monickej povahy a prisp�sobovanie sa povahe Budhu. To, o �om som pr�ve hovoril, je na ve�mi vysokej �rovni a je to ve�mi �pecifick� . To je v�etko, �o dnes poviem. (dlh� a nad�en� potlesk)